OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Upír a ja - 1. kapitola

03.02.2012 (13:00) • katulka77 • Povídky » Na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1045×

Volám sa Elizabeth, mám šestnásť rokov, a som prváčka na strednej škole. Som jedináčik a moji rodičia sú rozvedení.
„Elizabeth, vstávaj!“ zakričala na mňa moja mama Rose-Rosalie, má tridsaťtri rokov. Odtiahla mi závesy v izbe.
Musela som vstať do školy, no tam sa mi ísť vôbec nechcelo. Ďalší nudný deň!
„Mami, koľkokrát ti mám ešte opakovať, že na mňa nemusíš tak kričať?“
„Radšej zakričím, ako by som tu mala pri tebe ešte hodinu stáť a čakať, kým vstaneš!“
„Dobre, dobre.“ Len tak som si zamrmlala.
Mama odišla z izby a išla dole po schodoch do kuchyne.
Ja som sa zatiaľ pomaly postavila a išla som si vybrať zo skrine, nejaké veci.
Zobrala som si úzke džínsy, tričko, na ktorom bol znak peace, a mikinu fialovej farby.
Obliekla som sa, išla som do kúpeľne a rýchlo som sa umyla, nalíčila, urobila drdol a mohlo sa ísť.
Ráno doma skoro nikdy nejedávam.
Vzala som si tašku, prehodila som si ju cez plece a rýchlo som zbehla dole schodmi.
Vošla som do chodby. Mama mi podala ešte desiatu a mohlo sa ísť.
No samozrejme som sa predtým ešte obliekla a obula.
„Pá, mami.“
„Ahoj, drž sa v škole!“
Vyšla som z domu, a rovno som sa zaborila do veľkej kopy snehu.
„Do kelu.“ Pomyslela som si. 
Musela som si pohnúť, lebo by som zmeškala autobus.
Išla som opatrne, lebo som sa bála, že sa šmyknem niekde na ľade a rozbijem si hlavu.
Po mojom opatrnom kráčaní, som sa konečne dostala na zastávku.
Nenarátala som ani do desať a už tam bol autobus. Len tak tak som to stihla.
Nastúpila som a sadla som si na voľné miesto, kúsok za šoférom.
„Smiem si prisadnúť?“
Zrazu som započula neznámy hlas. Otočila som sa a vedľa mňa stál krásny vysoký chlapec. Chvíľu som sa naňho pozerala ako na zjavenie, no potom som povedala:
„Jasné, sadni si.“
Sadol si a nič nehovoril. No tak som začala ja.
„Smiem sa ťa spýtať, že ako sa voláš?“
„Mike,“ Odpovedal mi tichým hlasom.
„Ahá, a ty si tu nový? Ešte nikdy som ťa nevidela ísť týmto autobusom a ani v škole som ťa nevidela.“
„Hej, som tu nový, s rodičmi sme sa sem presťahovali.“
„Ahá.“
Bol strašne divný teda aspoň mne tak pripadal. No myslela som si, že mu už asi leziem na nervy a že asi veľmi vyzvedám a som ukecaná. No tak som stíchla a keď bude chcieť, tak sa ma snáď niečo spýta.
No mýlila som sa, celú cestu do školy sa na mňa ani len nepozrel, za to ja som naňho pozrela každú sekundu ako šialená.
Prišli sme na zastávku kúsok od školy.
On sa postavil a vystúpil. Ani žiadne ahoj, ani nič.
No viem, nepoznali sme sa dlho, ale pozdraviť sa mi mohol.
Ja som vystúpila a aspoň som mu zakričala „Ahoj.“
On sa len otočil a potichu, sa mi odzdravil.
„Čauko Eli.“
Započula som hlas mojej, najlepšej kamarátky Emy, kamarátime sa spolu už od škôlky.
„Ahoj Ema,“ pozdravila som sa jej, no stále som sa pozerala na Mikea, ako išiel smerom do školy.
„Haló Eli, na čo myslíš?“
„Čo, nie len som sa zahľadela,“ povedala som jej.
„Ahá, no fajn tak poďme.
Cesta od zastávky do školy, nám trvala asi takých päť minút. Ema mi stále niečo rozprávala, no ja som ju nevnímala, stále som myslela na Mikea.
„Elizabeth, ty ma vôbec aj počúvaš?“ spýtala sa ma Ema.
„Bola som len zamyslená.“
„Zamyslená? Na čo stále myslíš?“
Nakoniec som jej to všetko povedala o Mikeovi. Že bol strašne divný a tak.
„No tak možno sa do teba buchol a nezmohol sa na slová,“ povedala mi Ema.
„Ale Ema prestaň hovoriť hlúposti, kto by už len mňa chcel?“

Pokračovanie nabudúce!

Autor: katulka77, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upír a ja - 1. kapitola: