Upírom väznená - 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Sarrin strach zo stvorení sa stupňuje, a preto sa dva týždne po ich objavení odhodlá zveriť sa Alexejovi.

20.07.2012 (20:00) • Seelia • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 745×

Sarra stála pred oknom a znova sledovala čudné stvorenia. Bála sa ich stále viac a viac, pretože sa každým dňom prikrádali bližšie k domu a boli čoraz dotieravejší. Bála sa ich dokonca viac ako Alexeja.

Jedno zo stvorení skočilo rovno pred ňu. Bolo to prvýkrát čo ich videla zblízka. Bola to žena. Vyzerala tak na maximálne pätnásť. Vlasy mala kučeravé a zachlpené. Oči mala hrozivo a prázdno čierne, no aj tak z nich číhalo šialenstvo. Ruky, ktoré tisla na sklo okna, mala špinavé a krvavé. Z otvorených úst jej po brade stekali do vlasov sliny.

Aj keď bola Sarre nechutná a chcelo sa jej z nej vracať, pocítila k nej ľútosť. Tušila, že ona za to nemôže. Chcela jej pomôcť no nevedela ako. Napadlo jej... že možno... keby to povedala Alexejovi, mohol by pre to dievča niečo spraviť.

Odvrátila sa od okna a začula ako dievča udiera do skla a zúfalo kňučí. Sarra si ju nevšímala a pomalými krokmi plnými neistoty kráčala smerom k Alexejovej izbe. Vedela, že vstup tam má zakázaný, no keby na neho zakričala, iba by upútala pozornosť tých stvorení.

Zastala pred dubovými dverami. Do dreva boli vyzerané motívy kvetov, ktoré Sarru veľmi zaujali. Nikdy si ich nevšimla, keď šla okolo. Ona sa totižto na ne nikdy nedívala. Hnusili sa jej.

Pomaly zdvihla trasúcu sa ruku a jemne zaklopala. O sekundu na to, ako sa jej prsty dotkli dreva, sa dvere rozleteli a v nich stál prekvapený Alexej. Sarrine oči boli rozšírené strachom a on vedel, že tentoraz sa nebojí jeho. Nikdy by sa neodvážila prísť k nemu do izby. Jedine žeby sa objavili. Odstúpil teda od dverí a rukou jej pokynul, aby vošla.

Vošla a poobzerala sa okolo seba. Alexejova izba vyzerala ako pracovňa. Nemal tam posteľ. Načo by mu vlastne aj bola. Bol predsa upír.

Usadila sa a stoličku oproti stolu, za ktorý sa usadil Alexej. Očami ju pobádal, aby povedala, čo ju trápi. Chvíľu zbierala odvahu a potom spustila. No nerozprávala iba o tom ako ju sledujú čudné stvorenia. Hovorila aj o tom, ako každý deň rozmýšľa o tom, kto sú jej rodičia. Kde bývajú a či im chýba. A hlavne, prečo ju od nich zobral.

„Aj keď... nechcela by som sa k nim vrátiť,“ zašepkala si potíšku len pre seba. Po tej vete sa Alexejovi rozšírili oči údivom a nebol schopný slova. Nikdy mu nenapadlo, že Sarre sa páči bývať u neho. No ona to utekanie ku koncu brala len ako povinnosť.

„Jedného dňa, dávno potom ako si oslávila dva roky, som prechádzal okolo domu tvojich rodičov,“ začal Alexej. „Bol to malý, útulný domček pomaľovaný veselými farbami. Asi ti dôjde, že si bývala tu v Rusku. Nemohol som ťa niesť ďaleko, bola si príliš malá. A navyše. Po rokoch som sa vracal sem a nechcel som meniť plány. Ako som tak prechádzal, letmo som zazrel tvoju izbičku. Tvoja mama sedela pri maličkej postieľke kde si spávala a čítala ti rozprávku. Bez dychu si ju počúvala. Jemne si sa usmievala a oči ti žiarili. Bol som tebou očarený. A to je ten dôvod, prečo si teraz v nebezpečenstve.“

Smutne si vzdychol a pokrútil hlavou.

„Keby som ťa vtedy nevzal preč, bola by si teraz mŕtva, Sarra. Je mi ľúto, že si nikdy nepoznala svojich rodičov a musela si bývať pri mne. Nenávidíš ma právom, no nemohol som ťa nechať zomrieť. Si dievča, pri ktorom sa každý upír ide zblázniť túžbou. Každý jeden po tebe túži. No len ako po hračke, ktorú odhodí.“ Sarra sa klepala strachom a na okná búchali stvorenia, ktoré jej nikdy nedajú pokoj. Kým ju nebudú mať.

„A tie príšery tam vonku. Sú to upírski sluhovia. Ľudia, ktorí nemali povahu a silu na to, aby sa stali upírmi. Po uhryznutí sa zbôáznili a počúvajú toho, kto im sľúbi menej bolesti. Všetci ich poslali hľadať ťa. No pokým ostaneš v dome, nič ti neurobia. No keď odídeš, schmatnú ťa a odvlečú preč. Na istú smrť. Viem, že si prišla zistiť či sa im nedá pomôcť, no oni sú už mŕtvi. A naveky zatratení. Preto som kričal vždy, keď si ušla. Ja... prepáč mi to.“

Vtom sa okno pracovne roztrieštilo na tisíce kúskov a dovnútra sa natisli stvorenia. Obracali svoje šialené oči na Sarru a radostne skučali.

Autor: Seelia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování