Upírom väznená - 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Alexej bojuje s netvormi, zatiaľ čo Sarra, zavretá v izbe, umiera strachom o neho.

24.07.2012 (16:00) • Seelia • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 868×

Alexej postrčil Sarru za seba a prikrčil sa. Skočil po jednom zo skučiacich netvorov a odtrhol mu hlavu. Na podlahu pod neho nohami dopadli kvapky krvy. Sarre do krku vystúpila žlč. Chcelo sa jej vracať a kričať zároveň. Alexej na ňu hodil prísny pohľad a v očiach mu svietila zloba.

„Bež preč!“ zasyčal. Sarra ho bez váhania poslúchla a ušla do svojej izby. Utekajúc brala schody po troch. Potkla sa a spadla. Vykríkla, rýchlo sa postavila a znova utekala po schodoch, aj keď už trochu pomalšie.

Vbehla do izby, prudko za sebou zaplesla a zamkla. Zošuchla sa po dverách k zemi a po lícach jej stekali horúce slzy. Spakruky ich utrela, no v prúdoch stekali ďalej, a tak prestala.

Z dolného poschodia (izbu mala na samom vrchu domu) sa ozýval krik a rozbíjanie nábytku. Sarre sa zdalo, že ani jeden výkrik nepatril Alexejovi, no nebola si tým úplne istá. Boli to výkriky plné zlosti, zloby, túžby a utrpenia. Občas sa ozvalo aj skučanie a nechutné slintavé zvuky, z ktorých sa Sarre znova chcelo vracať.

Zvuky ju natoľko desili, že sa pri každom strhla a jej strach narastal čoraz viac. Bolo pre ňu prekvapujúce a dosť ju šokovalo, že sa nebála o seba, ale o Alexeja.

Sarra bola veľmi unavená, no nechcela a nemohla zaspať nech sa snažila ako veľmi chcela. Srdce jej priveľmi sužovala starosť.

Niekedy okolo polnoci zvuky utíchli. Sarra vstala a opatrne otvorila dvere. Vykukla na chodbu a keď zistila, že vzduch je čistý, vyšla von. Občas sa jej zazdalo, že počuje skučanie, no to si len prestavovala.

Naklonila sa ponad zábradlie pri schodisku a pohľadom skúmala dolné poschodie. Bolo úplne prázdne. Ani myška sa tam nemihla. Vlastne, oni tam myši ani nemali. Čo by tam v takej zime robili?

Opatrne zišla dolu schodmi a zakrádala sa prázdnou chodbou k Alexejovej izbe. Nikde neboli stopy boja. Nikde nič. Akoby tadiaľto nikto nikdy neprešiel.

Pred dverami do Alexejovej izby ňou trhlo. Boli v nich dlhé diery, akoby sa niečo snažilo ich rozdriapať a dostať sa ďalej do domu.

Opatrne ich potisla a ony sa s vrzgotom roztvorili. Sarra pre istotu ostala stáť na chodbe. Veď predsa príšery sa do iných izieb v dome nedostali.

V miestnosti neostalo nič, čo by zostalo neporušene stáť. Z mohutného stola a stoličiek zostala iba kopa triesok roztrúsených po koberci, záclony boli roztrhané a povievali v občasných poryvoch vetra.

Knihy boli porozhadzované, stránky lietali miestnosťou, jemne zarážali do koberca posypaného čudným prachom a znova sa dvíhali do vzduchu, kde sa v špirálach krútili.

Sarra bojovala s nutkaním zapchať si nos. Bol tam príšerný smrad. Niečo ako mačacie zvratky a zatuchnutý pot.

Sarra sa ešte raz riadne porozhliadla po miestnosti, no Alexeja nikde nenašla. Zamierila do kuchyne no bola prázdna. Kúpeľňa takisto.

So strachom behala z miestnosti do miestnosti, no upíra nikde našla. Dokonca sa odvážila vliezť do tmavej pivnice plnej pavúkov. Nikde nebol. Zúfalo zvolala jeho meno, no ono sa iba smutne odrážalo od stien a vracalo sa k nej.

Až teraz si uvedomila, aká je od neho závislá.

Autor: Seelia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování