OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Utečenec - 1. kapitola

22.09.2012 (14:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 1627×

Bol to už druhý deň, čo sa Lina o Siriusa starala. Po všetkých tých rokoch mala pocit, že konečne začína žiť... žiť pre Siriusa a pre to, aby sa uzdravil. Posledné hodiny to bola jej prvoradá priorita. A keďže bola vyškolená liečiteľka, tak jej to nerobilo príliš veľké problémy.

Najprv ho opatrne pomocou prútika zdvihla na posteľ, predsa len sa jej zem zdala byť značne nepohodlná. Potom ho opäť s prútikom v ruke skoro úplne vyzliekla a na chvíľu zadržala dych. Ten pohľad ju bolel. Vidieť jeho krvavé a neprirodzene chudé telo bola ako rana pod pás. Trpela pri každom jeho stone, keď mu umývala rany na hrudi. Tipovala, že mu to mohol urobiť hypogrif, ktorého našla na druhý deň na záhrade. Hlboké a nepekne hnisavé rany mal aj na rukách a jednu obzvlášť škaredú na tvári. Hojili sa mu strašne pomaly, krv stále nechcela prestať tiecť no nakoniec po hodinovom odriekavaní kúzla sa predsa len čiastočne zacelili. Potom ho pomocou jednoduchých zaklínadiel umyla a obliekla do čistého oblečenia, ktoré našla na spodku svojej skrine. Sedelo mu presne, len mu bolo miestami trochu voľné. Akoby aj nie, keď to oblečenie kedysi patrilo samotnému Siriusovi?

Zo zamyslenia ju prebrala kanvica, ktorá z prízemia začala nepríjemne pišťať. Lina vyskočila na nohy, venovala Siriusovi posledný pohľad a zavrela za sebou dvere. Rýchlo utekala dolu do kuchyne aby vypla ten otravný prístroj, nechcela Siriusa zobudiť. A to bolo práve to čo ju trápilo – netušila, či sa vôbec zobudí. Mohlo to byť zajtra, mohlo to byť o týždeň. Táto mučivá nevedomosť ju ubíjala, no nič s tým nemohla urobiť. Ako liečiteľka tretieho stupňa nemala až také vedomosti ako madam Pomfreyová či liečitelia u sv. Munga. A nikoho vyškoleného zavolať nemohla, keďže si nevedela predstaviť, ako by mu vysvetlila že doma ukrýva hľadaného zločinca.

Rukou Lina rýchlo vypla kanvicu a zaliala si horúcou vodou kávu – celú noc nespala a bola príšerne unavená. Zrnká kávy posilnené štipkou mágie okamžite začali účinkovať, a tak Lina ešte vydržala mať oči otvorené. Len si raz zívla a už pokladala prázdny hrnček do drezu. Chcela sa pomaly vrátiť hore keď odrazu niečo buchlo. Lina sa mykla, znelo to ako rozbíjanie skla. Na nič nečakala a rozbehla sa do izby, v ktorej Sirius spal. Pocítila strach.

Ak ho niekto uvidel už tu viac nie sú v bezpečí – musia okamžite odísť. Lina sa skôr obávala že už je neskoro. Že už ministerstvo vie, kde je a prišlo jej ho zobrať.

Pred dverami prudko zastavila. Prestala dýchať a započúvala sa do zvukov okolo seba. Bolo úplné ticho. Chvejúcou sa rukou stlačila kľúčku a vstúpila dnu. Urobila dva kroky smerom k posteli a zarazila sa – posteľ bola prázdna.

Odrazu sa za ňou zabuchli dvere. Chcela sa otočiť a zistiť, čo to spôsobilo no niekto ju chytil zozadu okolo ramien a priložil jej špičku prútika k hrdlu. Lina lapala po dychu, srdce jej bilo splašenou rýchlosťou a mala čo robiť, aby si aj naďalej udržala chladnú hlavu.

Podľa rúk usúdila, že postava za ňou bude muž čo ju vôbec neupokojilo.

„Ak nebudeš kričať, neublížim ti,“ zašepkal jej muž do ucha chrapľavým hlasom, ktorý tak dobre poznala. Lina zalapala po dychu. Panebože...

„S-Sirius?“ hlesla potichu. Cítila, ako sa jej do očí tlačia slzy. Muž sa zarazil, jeho stisnutie povolilo čím jej dal príležitosť uniknúť. Patrične ju využila ale nie preto, že by sa ho bála. Chcela sa mu konečne pozrieť do očí.

„Lina,“ povedal zachrípnuto a urobil dva kroky vzad. Spoznal ju. Do izby cez rozbité okno vošiel teplý letný vánok, rozfúkal Line vlasy. Sirius pootvoril ústa údivom. Zmenila sa. Zdala sa mu byť trošku nižšia, ženské krivky sa jej ešte viac zaoblili, tvár jej zdobili jemné vrásky a oči, ktoré kedysi prekypovali smiechom, zostarli a zmúdreli.

Lina to už viac nevydržala a hodila sa mu do náručia, čím Siriusa značne prekvapila. Lina ho práve objala... objala ho! Jeho – údajného zradcu a vraha.

Trochu váhavo jej objatie opätoval a zaboril si hlavu do jej plavých vlasov. Voňala stále rovnako, tak sladko ako si to pamätal.

„Sirius, tak veľmi som sa bála, že mi ťa zoberú,“ vzlykla Lina do jeho ramena. Potom si všimla, čí prútik to vlastne zviera a zarazila sa. Sirius nasledoval jej pohľad. Došlo mu, že prútik, ktorý našiel na stole vedľa postele bude jej a tak jej ho trochu zahanbene podal.

„Prepáč. Keď som sa zobudil, nevedel som, kto tu so mnou je. Netušil som, že bývaš v našom dome,“ povedal. Lina sa smutne usmiala.

„Nikdy som z neho neodišla,“ odvetila a znovu ho objala. Tentokrát jej objatie neopätoval tak nadšene, ako pred tým. Niečo mu to nehralo – a to niečo bola samotná Lina. Nemala by ho predsa nenávidieť?

„Lina,“ vzdychol si a poodstúpil od nej. Lina zmätene zaklipkala očami. „To by si nemala. Nezabúdaj, že som pre ministerstvo vrah, hľadajú ma. Ja... mal by som odísť. Okamžite,“ hlesol a urobil ďalší krok vzad. No Lina len mlčky pokrútila hlavou a utrela si slzy do rukávov.

„Je mi jedno, čo si urobil. Je mi jedno, že si zradca a že si na strane Voldemorta. Ja len viem, že ťa nemôžem nechať opustiť ma – nie opäť,“ šepla a chytila ho za ruku. Hoci by sa Sirius pred hocikým iným bránil a tvrdil by, že to, čo sa o ňom hovorí nie je pravda, tak teraz mlčal. Hlavné bolo, že mu Lina dôverovala, verila, že by jej nikdy nebol schopný ublížiť a to zatiaľ stačilo. Jemne ju chytil za ruku a ľahol si s ňou do postele. Lina sa na neho natisla najviac ako mohla a vychutnávala si jeho blízkosť. Momentálne jej bolo jedno, že trinásť rokov strávil v Azkabane. Hlavné je že je tu s ňou. A živí.

Bolo šesť hodín ráno a Remusa konečne pustili z ošetrovne. Po poslednom splne bol značne dokaličený. Bolelo ho celé telo – viac ako inokedy. Bodaj by nie, keď sa na neho najprv vrhol hypogrif a potom aj Sirius v podobe psa. Bolo toho na neho za posledných pár dní priveľa. Nielenže bol dva dni v bezvedomí, no keď sa prebudil tak netušil, čo sa stalo. Majú Pettigrewa? Vie už ministerstvo o Siriusovej nevine? Alebo nie a Sirius je... mŕtvy?

Našťastie hneď o dve lôžka ďalej ležal Harry, ktorý mu potichu a v rýchlosti opísal všetko, čo sa stalo po jeho... ehm, premene. Mal čo robiť, aby zlostne nevykríkol. Nič sa nevyriešilo. Nič. Peter utiekol a Sirius je na úteku na nejakom ukradnutom hypogrifovi.

Keď mu madam Pomfreyová poslednýkrát skontrolovala jeho rany a usúdila, že môže ísť domov, takmer vôbec sa netešil. Jediná vec, ktorá ho prinútila nezamieriť rovno domov do teplej postele, bola Lina – musela sa dozvedieť pravdu. Dlhoval jej to.

Preto použil Poppyn súkromný kozub a premiestnil sa do Lininho domu. Hneď v obývačke sa zarazil – v dome panovalo zvláštne zlovestné ticho. Nebol naňho v Lininom dome zvyknutý – nie o takomto čase, keďže bola Lina ranné vtáča. Automaticky a s nepríjemnou predtuchou vyšiel schody na poschodie a otvoril dvere od spálne. Všimol si, že na posteli niekto leží a tak si v prvom momente vydýchol úľavou. Lina len zaspala. No potom sa v jeho očiach zračil nefalšovaný šok z toho, čo videl – Lina neležala v posteli sama. Zozadu ju objímal nejaký muž. A tým mužom nebol nikto iný ako Sirius.

Odrazu mu prišlo divné, že tu tak postáva v strede izby a hľadí na zjavne zamilovanú dvojicu, ako spolu ležia v posteli a objímajú sa. Cítil sa opäť ako stredoškolák, čo prichytil svojich priateľov v intímnej pozícii. No potom nad tou myšlienkou pokrútil hlavou. Za prvé už nebol na strednej škole a za druhé absolútne nechápal, čo tí dvaja v posteli robia. Obzvlášť za týchto... ehm, zvláštnych okolností.

V roztržitosti ustúpil o pár krokov a lakťom z poličky zhodil vázu, ktorá sa následne rozbila o podlahu. Sirius s Linou sa naraz mykli a precitli.

Keď si Lina všimla, kto ju to prebral z pokojného spánku, tak stŕpla od šoku a razom stála na nohách.

„Remus, nie je to tak, ako to vyzerá. Nech chceš teraz urobiť čokoľvek tak ťa prosím, aby si neurobil nič nepremyslene – hlavne nevolaj aurorov!“ povedala Lina a postavila sa pred Siriusa, ktorý ich nechápavo sledoval. Až potom mu došlo, čo sa to deje – Lina nemá potuchy, aká vec sa odohrala v Škriekajúcej búde.

„Lina,“ snažil sa ju zaraziť Sirius, no tá len nemo pokrútila hlavou a jej oči aj naďalej spočívali na Remusovi. Bolo jej jedno, že je Sirius vrah... No nesmie zomrieť, nesmie! Nezniesla by, keby ju ďalšia milovaná osoba opustila.

„Toto nie je prvýkrát tento týždeň, čo sa so Siriusom stretávame, Lina. A mala by si vedieť, že nemám absolútne v pláne nejako Siriusovi ublížiť,“ odvetil Remus. Line poklesla sánka údivom. „Tesne pred tým, ako som sa premenil na vlkolaka, sme so Siriusom, Harrym a... Petrom viedli veľmi vážny rozhovor,“ pokračoval pomaly. Ak si Lina myslela, že bola šokovaná do teraz tak potom nevedela popísať pocity, ktorý sa jej zmocnili.

„S P-Petrom?“ vykoktala nechápavo. „To nie je možné. Pettigrew je predsa už štrnásť rokov mŕtvy... však?“

No Sirius s Remusom naraz pokrútili hlavou.

„Všetko je inak, ako sme si mysleli. Strážcom tajomstva nebol Sirius, ale Peter. To on všetkých zradil a predal Lily a Jamesa Voldemortovi,“ povedal Remus. No zdalo sa, že Line aj tak nedochádza význam tých slov. Na Siriusovej vychudnutej tvári sa objavil úsmev.

„Som nevinný.“

...............

Poviedka Utečenec sa stala mojou prioritou. Pokiaľ by som sa mala rozhodnúť medzi Prízrakom minulosti a Utečencom, vyberiem si Utečenca - baví ma to stále viac a viac. Samozrejme všetko sa odzrkadľuje aj v počte komentárov. Držím vám palce, nech vám to s komentíkmi vydrží! :)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Utečenec - 1. kapitola: