Už zase 1. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ria, krásne, mladé, talentované dievča. Ako každá žena, aj ona je zamilovaná, jej vytúžený partner však o ňu nestojí, alebo? Naviac ju trápia zdravotné problémy. Ako sa vysporiada so všetkými prekážkami?

18.03.2013 (09:00) • Monka • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 730×

Zlatisté slnečné lúče prenikli cez škárku medzi závesmi. Pošteklili ma na ružovom líčku. Pomaly som sa popreťahovala. Moja bledá nôžka vykukla spod periny a nahmatala zamatové papuče vedľa postele. Postavila som sa na rovné nohy ale tupá bolesť, ktorá mi vystrelila do kolena, ma prinútila vrátiť sa na okraj postele. Už zase. Len som pokrútila hlavou.

Po výdatných cereálnych raňajkách som sa zatvorila do môjho kráľovstva. Zamyslela som sa natoľko, že lienky z mojich kresieb poletovali vôkol mňa, cítila som nádhernú vôňu rôznych kvetín. Z vedľajších obrázkov sa ozýval šum mora a bolo cítiť čerstvý vzduch. Pár hodín šibania štetcom. A konečne som sa prebrala z mojich snov a moje malé umelecké dielo bolo na svete. Musím uznať, že sa mi podarilo.

Hneď po najlepšom a najvoňavejšom obede od mojej maminky som schmatla korčule a hybaj von! Rútila som sa ako strela, všetko kvitlo, rozprestrela sa tu obrovská trávnatá plocha pretkaná tisíckami bielych sedmokrások. Všetku krásu lietajúcich, štebotajúcich vtáčikov som ignorovala, hnala ma túžba, túžba byť s ním, len tak vedľa neho sedieť a sledovať jeho smiešne mimické gestikulácie, nezastavovala ma ani pálčivá bolesť mojich končatín, ktorá mi značne sťažovala pohyb. Ako som sa blížila jeho silueta sa mi približovala. Stál tam, ukazoval svoje snehové zuby a nežne ma pozoroval. Jeho bezstarostný výraz sa zmenil vo chvíli, keď zistil, že moje brzdiace schopnosti nie sú dokonalo vyvinuté. Napálila som do neho v plnej rýchlosti, zastavila nás až mäkká tráva. Keď som si uvedomila váhu jeho statných paží na mojom tele, sčervenela som. Jeho pobavený výraz nasvedčoval, že si to ráčil všimnúť. Čo najrýchlejšie som sa postavila, no on už na mňa kričal, či tam chcem ostať alebo idem s ním. Samozrejme, že idem s ním, nerozumiem, čo sa tak hlúpo pýta.

Opäť som dala do pohybu svoje korčule a snažila sa ho dohnať. Konečne sa mi to podarilo, stáli sme na menšom kopci. Chytil ma za ruku, milo sa usmial a pustili sme sa dolu. Asi v polovici jeho ruka povolila a vzdialil sa, nerozumela som. Ale jeho ahoj mi naznačilo čo sa deje. V jeho blízkosti sa nachádzala žena, nie hoc aká, tá ktorú miloval. Bola vysoká, štíhla, krásna, všetko čo si muž môže želať. Ako sme prechádzali z jeho očí sršalo toľko lásky, kiež by sa aj na mňa tak raz pozrel, no ona len odvrkla. Prečo za ňou tak šalie? Nestojí o neho. Ja by som mu lásku dokázala opätovať, ale nejaví záujem. Ďalej išiel mlčky. Ja som mala v hrdle ten známy kus ananásu a oči zaliate slzami. Ani som sa nenazdala a kľačala som na zemi. Tentokrát mi ostrá bolesť v lýtkach nedovoľovala vstať.

Okamžite ako to Daniel spozoroval podišiel ku mne a snažil sa mi pomôcť. V očiach sa mu odrážali obavy a bolesť.

„Ria, prečo to nechávaš zájsť do takých extrémov? Rob už niečo so sebou! Nemôžem ťa stratiť, si pre mňa všetko! Zajtra ráno ideme do nemocnice!“

„No to pŕŕŕ! Nato veľmi rýchlo zabudni! Nič to nie je!“ Usmiala som sa ale jeho to zrejme nepresvedčilo, ďalej sme to neriešili, za čo som mu bola vďačná. Späť sme sa rozhodli radšej kráčali pešo. Vyzerá zamyslene, pohrával sa so steblom sena, nebol tu duchom prítomný, nie pri mne.

„Myslíš na ňu?“ Skúsila som nadviazať konverzáciu.

Ťažko si vzdychol. „Mmm, ale nechajme to tak, teraz si prednejšia ty! A naviac nenávidím, keď si smutná a ja nevidím tie tvoje modré perličky!“ Srdce sa mi rozbúchalo a tvár sa naplnila krvou, už zase! Och, prečo mi to robí? Som z neho celá namäkko. Prišli sme k striebristej hladine rybníka. Sadli na mólo, bol tak blízko. Slnko pomaly zapadalo, obzor chytal červenú farbu, vetrík sa hral s lístkami a ískal mi vo vlasoch. Daniel ma objal okolo ramien a ja som sa o neho oprela. Bodaj by táto chvíľa trvala večne. Vdychovala som jeho nádhernú vôňu a sledovala krajinu. Zatvorila som oči a užívala si tento moment.

Autor: Monka, v rubrice: Povídky » Na pokračování