OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Vedia muži robiť dve veci naraz? - Časť piata

30.10.2012 (17:00) • Mystery5 • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 433×

    V tej chvíli mala pocit, ako by sa vzďaľovala od nich čo najďalej, ako by bola niekde pri mori a počula len hukot vĺn narážajúcich o stenu brala. Nemohla tomu uveriť! Denis a dievča. Denis, ktorý jej doslova pred pár okamihmi povedal, že sa jej môže so všetkým zdôveriť, že je taký osamelý, ten istý Denis tu teraz stojí a objíma nejaké neznáme dievča okolo pása a usmieva sa. A to dievča niečo hovorí. Chvalabohu, že je dosť zmätená na to, aby jej niečo rozumela. Inak by ju asi zabila. Nie, to nie je pravda, nezabila ju, najskôr by zabila seba za to, aká bola naivná! Ako si čo i len mohla pomyslieť na neho! Predsa mala myslieť na Tomáša. Na nikoho iného, iba Tomáša. A ona si dovolila myslieť na Denisa. Aká len bola sprostá. Napriek tomu, že sa toľko zažierala, nemohla stále uveriť, že Denis tu pokojne stojí so svojou babou po boku.

„Peťa, si na tejto planéte?"

Dovolila si ten prepych a vrátila sa naspäť do reality. Pokúsim sa predstierať, že som v pohode, veď v poslednej dobe mi to verili všetci. Možno nakoniec bude zo mňa dobrá herečka. Čo jej iné ostávalo, ako zmýšľať takto.

„Áno, som. Rada ťa poznávam." Úsmev, podanie ruky, snáď to vyznelo milo.

„Aj ja teba." 

Či chcela alebo nechcela, musela tomu dievčaťu priznať krásu. Veľkú. Nikdy takú peknú babu nevidela. S výnimkou Tomášovej baby. Tá bola tiež bezchybná. 

„Nad čím stále premýšľaš?" 

„Ona je dosť taký typ človeka, čo myslí, keď len je čas. Vlastne, aj keď nie je." Mykol plecom a pritisol si Nikolu bližšie k sebe. Cítila sa celá nesvoja. „No, rada by som s vami ostala dlhšie, ale musím sa ísť učiť."

Premýšľala sama nad sebou. Často takto klame? Rodičom klame permanentne stále už len zo zvyku. Kamarátom klame, keď potrebuje. Ale aby klamala niekomu, koho sotva spoznala, to už bol dosť extrém aj na ňu. 

„Učiť? To je proti všetkým skejťáckym pravidlám," zasmial sa Denis a zľahka ju drgol do pleca. „Tak sa vidíme." Žmurkol na ňu a zase vykúzlil na tvári jeden z tých jeho úsmevov. Kde na ne chodí. Zmohla sa na úsmev, kývla hlavou na pozdrav a silou vôle sa nohou odrážala od zeme v snahe nespadnúť zo skatu. Ako sa jej toto vôbec mohlo stať? Prvé, čo jej napadlo, bolo, že zavolá Adi. Preboha, áno, veď je to jej najlepšia kamarátka, kto ju viac pochopí ako ona? 

Jedna zvonenie, druhé... len dúfa, že nie je na tréningu...

„Áno?" 

„Chvalabohu, že si to zdvihla! Mám strašný problém..."

„No hovor!"

Ajaj... Nemôžem o tom Nikole povedať, sľúbila si, že bude ticho...

„Ále... ja len... vieš čo? Zavolám ti neskôr." A zložila.

    „Ahojte." Konečne doma! Nič, žiadna odozva. Totálny ignor, ako po minulé týždne skoro stále. Aspoň v pokoji prejde do izby. 

„Ani nikde nechoď, chceme sa s tebou rozprávať."

„O čom?"

„Kde si bola?" Otec vstáva, to nie je dobrý znak. 

„Na skate. Nemohla som?"

„Ja by som skôr bola zvedavá, kto ťa pustil." 

„Ja som sa pustila. Spokojná?" 

„A ty budeš spokojná, keď ti teraz udelím nejaké ultimátum?"

„Nie, pretože nevidím dôvody udeľovať ultimáta."

„Nebudem sa tu baviť s nejakou malou sprostou kravou! Čo bolo v škole? "

„Nič." 

„Aké známky?"

„Žiadne."

„Bola si na tréningu?"

„Nie."

„Na čo to platíme?" 

A je to tu. Tréningy a jej večná (ne)dochádzka na nich. A škola. Ona len čakala kedy sa to prevalí ako každý deň, dva a potom mohla ísť spokojne do svojej izby. 

„A preto ti zakazujem sa z domu okrem školy a tréningov niekde pohnúť."

Asi niečo prepočula? „Prosím?"

„Počula si. Máš zaracha."

Okamžite vybehla po schodoch do izby, buchla dverami a zavolala Adi. 

„Aďa?"

„Áno? Mám problémy s rodičmi, potrebujem sa vykecať."

„Nemám čas, musím kukať film."

„Preboha, nemáš čas sa pár slov? Však si to môžeš kuknúť inokedy."

„Nemôžem, Batman nepočká."

„Tak dík..."

„Sorry, stačí, keď na nich párkrát nahúkaš a bude to v pohode, ver mi. No, idem ja. Čau." A zložila. 

Pekná kamarátka. Že by sa zmýlila aj v nej?

Autor: Mystery5, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vedia muži robiť dve veci naraz? - Časť piata: