Vedia muži robiť dve veci naraz? - Časť štvrtá • OurStories.cz ~ naše povídky

Peťa sa vybrala skateovať ako zvyčajne a "zhodou náhod" narazila na svojho vysnívaného. Ale nie všetko ide podľa plánov. ;)

18.10.2012 (13:00) • Mystery5 • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 488×

Uff! Je tu! Neotočí sa radšej?! Nie, nebude posratá, jasne, že musí pokračovať, veď kvôli nemu tam prišla! Nádych výdych...

„Ahoj!"

„No ahoj! Už celú večnosť čakám, že sa ukážeš!" usmial sa! On sa usmial! A čakal na ňu!

„Náhoda, ja som sem tiež prišla preto, aby som ťa videla."

„Super, tak si dáme preteky?" ukázal na skate.

„Jasne, po tamtú umyvárku a potom otočka a späť?"

„Oukej na tri... Raz, dva, tri!"

No boha a teraz buď múdra, Petra! No, áno, odraz... výborne... Nejako to dáš...

„Kde trčíš? Však som aspoň o meter pred tebou!"

„Tebe sa smeje, ale ja neskatujem dlho!"

„Fajn, tak nemusíme skateovať. Môžeme sa aj rozprávať." Zostúpil zo skatu dole a vybral sa ku tráve.

Sadla si k nemu.

„Tak, o čom sa budeme rozprávať?"

„Mne je to jedno... Ako bolo v škole? A keď sme už pri tom, kde chodíš do školy?"

„Pôvodne by som mal chodiť na gymnázium, ale predpokladám, že sa to zase na polroku zmení a otec ma preloží inde."

„Prečo?"

„Lebo na to zvysoka kašlem. Nebaví ma celá škola, celý život, nič! Čakám len kedy budem mať osemnásť, aby som mohol byť konečne dokonale slobodný!"

Nemala na to čo povedať... takýto názor od neho neočakávala, ráno sa zdal milý.

„Asi si mnou zaskočená však? Tak nie si jediná, všetci ma súdia z prvého pohľadu, zbadajú ma a hovoria si, aký zlatý chalan... Ale nikto sa nepokúša zistiť, aký som v skutočnosti... Myslel som si, že si iná..."

„Nie, prepáč, som iná. Dobre, máš pravdu, zaskočilo ma to, v tom máš pravdu, ale neposudzujem ťa teraz pre to. Ráno si sa mi zdal strašne... zlatý," zapýrila sa, „ale od vtedy sa to nezmenilo."

„Tak som konečne našiel dokonalé dievča, s ktorým môžem o hocičom kecať." Oči mu žiarili ako uhlíky. Mala chuť vyskočiť, chytiť ho okolo pása a nikdy nepustiť. Ale bolo to proti jej povahe, tak sa len usmiala, ľahla si do trávy a užívala si zvuk jeho hlasu. Mala pocit, že keby vtedy zomrela, bola by prišla o veľa vecí. A jednou z nich bolo určite stretnutie s ním.

„Tak poďme byť k sebe od začiatku úprimný. Priznám sa ti, keď som ťa ráno videl na tom skate pripadala si mi strašne taká... nemotorná a trápna, ako jedna z tých, ktoré sa pred chalanmi len predvádzajú. Ale zaskočila si ma. Čím dlhšie sme tam boli a skatovali, tým viac si sa mi páčila."

„Aj ty sa mi páčiš." Určite bola celá červená! To bola chyba v celej jej rodine, všetci sa až prehnane červenali.

„Dneska ťa s niekým zoznámim!"

Čo? „Čo? S kým?"

„Nepoviem, uvidíš, som zvedavý, čo potom na tú osobu povieš." Iba žmurkol a viac nepovedal. Mohla vyzvedať koľko chcela, viac sa nedozvedela.

„Budem dlho čakať?"

„Nie, za desať minút by mala prísť."

„Ona?"

„Ako tá osoba."

„Aha." Navonok síce nič neprezradila, ale bola taká šťastná, že nešlo o ženu. Počkať, kto to k nim ide? Vari nevie, že by mali byť sami?

„No, už ide! Tak Peťa, to je moja priateľka Nikola!"

Autor: Mystery5, v rubrice: Povídky » Na pokračování