OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Videotape 5. kapitola

17.09.2012 (14:00) • Damonika • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1037×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

„Má aj meno. John. A chodiť, myslím vieš. Takže choď!“ Ukázala prstom k našej podarenej skupinke. Fakt, ako malému decku, ktoré sa má okamžite pratať do svojej izby, pretože spravilo niečo veľmi zlé. Ale, čo som komu spravila ja, že ma takto trestá?

Pozrela som na ňu, či to myslí vážne, ale myslela. Ešte aj ten prísny pohľad. Bŕŕŕ.

„Fajn,“ zavrčala som. Ide sa hurá na popravu!

5. kapitola:

Prišli sme naspäť k nim. Chad a Parker na mňa pozreli spýtavým pohľadom, ja som však zakrútila hlavou. Neskôr. Najprv vybavím niečo iné. Nathalie sa posadila vedľa Tracey, ktorá sa venovala svojim deckám a ničoho si nevšimla. Ja som zamierila rovno k Nemu, ktorý nedokázal skryť prekvapenie, keď som sa k nemu sklonila a zašepkala:

„Môžeš na slovíčko?“ Prikývol a nasledoval ma. Po pár metroch som zastavila. Nadychovala som sa k... fakt neviem čomu, ale zarazil ma.

„Tu nás stále budú počuť. Vážne myslíš, že je to dobrý nápad?“ Pozrela som smerom k ostatným. Nathalie zachytila môj pohľad a zdvihla oba palce. Povzdychla som si, prevrátila oči a zašla som za roh malej búdky, v ktorej predávajú občerstvenie počas zápasov. Otočila som sa k nemu čelom a snažila sa prísť na to, čo mu vlastne poviem. Neprišla som na nič. On ma zatiaľ, pokojne sledoval, i keď by som odprisahala, že sa mu dvíhali kútiky úst. Bastard! Na čom sa smeje? Vzdychal som.

„Počuj. Robím to kvôli Nathalie, dobre? Nie z vlastnej vôle. Nie rada, ale musím. Hnevá sa na mňa totiž, že sa s tebou nebavím.“

„Veď sa so mnou nebavíš,“ obvinil ma.

„A ja viem prečo,“ odsekla som.

„Ja teda neviem.“ Prekrížil si na hrudi ruky. Tú poznámku som obišla bez komentára.

„Uzavrime prímerie,“ hovorila som stále naštvane, „Hrajme toto divadielko, nikto sa nemusí dozvedieť, že sme sa niekedy predtým vôbec stretli. Vieš, že Parker a Chad nič nepovedia.“

„A čo moji rodičia? Prídu na svadbu,“ namietol. Sakra. Áno jeho rodičia.

„Neviem, ešte neviem, ako to spravím, ale skúsme to aspoň do svadby.“

„Prídu niečo pred svadbou. A nemôžeš sa im vkuse vyhýbať.“

 „Neviem, čo bude potom. Ale na tej svadbe... sa asi neukážem.“

„Šibe ti? Nathalie ťa zabije. A si jej družička!“ Neveril.

„Šibe mi? Mne šibe? Ty si berieš moju sestru a mne šibe? Za to, že nechcem, aby na to Nathalie prišla? Pretože jej nechcem ublížiť? I keď jej už ubližujem, že ju nechávam s tebou, ale... Ja sa to snažím vyriešiť! Niečo urobiť musím. Ak máš lepší nápad sem s ním.“ Mlčal. Mohla som si to myslieť. Nádych. Výdych. Snažila som sa z hlavy vypustiť trochu pary.

„Teda tá dohoda. Platí? Je to i v tvojom záujme, kvôli Nathalie. Ak ti teda na nej vôbec záleží.“

„Fajn.“

„Fajn,“ prskla som. Neušlo mi, že sa začal usmievať.

„Čo je?“ Spýtala som sa ho. Chvíľu bol ticho, no nakoniec povedal:

„Si roztomilá, keď sa durdíš.“ Reagovala som automaticky. Moja ruka na jeho tvári pristála až to plesklo. Ostal mu tam červený obtlačok, ktorý ale rýchlo začal miznúť. Podľa boľavej grimasy na jeho tvári som však poznala, že bolesť tak rýchlo už nezmizne.

„Idiot! Berieš si moju sestru!“

„Ja viem, sakra. Ale tá facka nemusela byť.“

„Och áno. Mala som ťa kopnúť.“ Uškrnula som sa. Taký idiot!

„Mali by sme ísť.“ Chystala som sa ho obísť a silene sa usmievať zakaždým, keď budem v jeho prítomnosti, ale nemienim riskovať, že by Nathalie na niečo prišla. Po svadbe, keď sa vezmú (alebo ešte lepšie pred svadbou) a John ju podvedie, alebo jej inak ublíži, bude to jej chyba. Mala si lepšie vybrať, koho si berie. Ja sa do toho starať nechcem - ublíži jej John. Ale keby prišla, na to čo sa stalo NY, bola by to aj moja chyba. Ja jej ublížiť nechcem. To nedovolím.

Zastavil ma v tom jemný stisk ruky okolo môjho zápästia. Otočil si ma k sebe a pozeral mi priamo do očí. Pod tým prenikavým, tmavým pohľadom mi - neviem prečo - naskočila husia koža.

„Mám lepší plán. Nepredstierajme to.“

„Čo?“ opýtala som sa ho pre istotu.

„Že spolu vychádzame. Dobre..., odpustiť mi nemusíš, ale ako som už povedal, budeme sa vídať pravidelne. Fakt ma chceš celú tú dobu, vkuse nenávidieť? To, čo sa stalo v New Yorku odlož stranou. Teraz sme tu. Skús so mnou vychádzať. Aspoň sa pokús!“ Hľadel mi naliehavo do očí. Hnev zo mňa začal z neznámych príčin vyprchávať. Jeho ruka na mojej príjemne hriala. Pozerala som mu do očí a potom mi pohľad skĺzol nižšie. Na pery. Hnev nahradila silná potreba pobozkať ho...

Počkať, čo? Veď–si–berie–moju–sestru! A práve vtedy, kedy by som ho mala najviac nenávidieť, pretože zobral vôbec tú drzosť sa ma ešte dotknúť, ho chcem pobozkať? Mal pravdu, šibe mi. A ešte mi šibe aj preto, že mu tú pravdu uznávam.

„Ako chceš, ale nič nezaručujem,“ odvetila som mu chraplákom, s ktorým by som mohla v pohode súťažiť proti traktoru pri štarte a pre istotu sa od neho vzdialila. Ešte stále som totiž nemohla uveriť tomu, na čo som pred pár sekundami myslela. Určite sa to bude dať neskôr nejako logicky vysvetliť. Neskôr, keď budem mať čistú hlavu.

„To mi stačí.“ Narovnal sa. „Ideme? Tuším na nás čakajú.“ Nakukli sme spoza rohu a videli, že ostatný už balia. Pridali sme sa k nim. Nathalie sa na nás žiarivo usmiala. Teda skôr na Johna, na mňa skôr varovne. Tracey, zakričala na Sama a Lauru, ktorí mrzuto zložili rakety a kráčali k nám.

„Všetci? Fajn ide sa domov.“ Vyhlásila Nathalie a nastúpili sme si do auta. Nathaliin pohľad predtým, než sa posadila mi dal jasne najavo, že bude chcieť presne vedieť, čo sa stalo. Hm... niečo si už vymyslím. Ale vzhľadom k môjmu umeniu klamať...

Trošku kratšia, ale vám to nevadí však? :D :D :D Ďakujem za komentáre a teším sa na ďalšie, takže komentujte! :D

P. S.: V shrnutí sú obrázky hl. postáv tak, ako si ich predstavujem ja. Stačí kliknúť na meno. :D

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Videotape 5. kapitola: