OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Videotape 8. kapitola

19.10.2012 (12:00) • Damonika • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2658×

„Ach, bože. Mám riadnu opicu,“ fňukala Nathalie pri spoločných raňajkách. Ani mne neušla bolesť hlavy, ale jednoznačne na tom bola najhoršie Nath.

Tentoraz som ani ja nebola ranné vtáča a zobudila som sa spolu s ostatnými – niečo pred obedom. Tracey si odfrkla. Tá na tom zo všetkých bola najlepšie.

„A to si dneska chcela nakupovať,“ ozvala sa Trace. Tresk! Nathalie tresla riadne do stola. Potom zakňučala.

„Sakra! Hm... nevadí. Ešte máme nejaký čas...“

„Tak na to zabudni. Po včerajšku nemám chuť pohnúť sa zo stoličky,“ namietala Trace nahnevane.

„A o čom je reč?“ spýtala som sa.

„Predsa ples! Maškarný ples. A ja nemám šaty... nikto z vás nemá a som dnes chcela nejaké kúpiť!“

„Mala si na to myslieť včera. Z tohto domu ma nedostaneš.“ Chlapci, tiež s veľkou opicou, boli radšej ticho a behali očami medzi Trace a Nath ako pri tenisovom zápase.

„Ale ten ples je už zajtra!“

„Až večer.“

„Ale to nestihneme. Ten ples je veľká udalosť!“

„Zatieni ju tvoja svadba - to po prvé. A ten ples robí mesto každý rok. Až tak veľká udalosť to nie je,“ stále protirečila Trace.

„Ale treba sa na ňu pripraviť. Takže zoberieme liter kávy a ide sa do centra!“ Rozohnená Nathalie prudko vstala od stola, čo asi nebol dobrý nápad, lebo znovu zakňučala a chytila sa za hlavu. Tracey jej venovala víťazný úsmev. Nathalie sa zamračila.

„Za hodinu nech ste pri aute,“ povedala naštvane.

Sakra! Sakra! Sakra! Mne ten blbý ples úplne vyfučal z hlavy! A ešte raz: Sakra! Ešte som nevymyslela, ako sa vyhnem Johnovým rodičom! Prídu na ten ples! A oni ma poznajú. Sakra!

Sedela som v aute vzadu - k môjmu veľkému potešeniu vedľa Rachel, ktorá sa výborne bavila na našom stave. Vpredu na mieste spolujazdca bola Nathalie a Trace šoférovala auto do nákupného centra.

V nákupnom centre sme vošli do prvého obchodu s šatmi a prehadzovali tovar hore nohami. Teda hlavne Nathalie. Ona bola maniačka nakupovania a hlavne teraz, s obmedzeným časom... no vedela som, že večer sa nebudem môcť ani hnúť.

Rachel si našla šaty ako prvá. Dlhé oranžové šaty s bielymi pásmi v sukni jej síce pekne ladili s vlasmi, ale tá – podľa mňa – obrovská gýčová biela ruža na boku bola príliš. Jej sa však práve tá páčila najviac. S Tracey sme nemali tiež veľa roboty, tie fialové šaty jej sedeli ako ušité na mieru. Jednoduché, s veľkou sukňou a malou fialovou ružičkou naboku. V tomto obchode pre nás s Nathalie už nič nebolo, takže sme šli do ďalšieho. Tracey už bola tak otrávená, takže pri každých šatách nám vykrikovala, že sú perfektné. Pri tých divných ružových, čo na sebe mala Nathalie ešte pred chvíľou, sme ju už odmietli počúvať. Ďalej som sa prehrabovala v množstve šiat, keď mi jedny padli do oka. Krásne svetlomodré šaty, do pása zdobené striebornými flitrami. Nie však pre mňa. Pre Nathalie. Zdvihla som ich do výšky.

„Nath! Niečo pre teba mám!“ zvýskla, keď šaty uvidela, až sa pár ľudí na nás otočilo, vytrhla mi ich z rúk a hnala sa ku kabínkam.

Po chvíli z nich vyšla so širokým úsmevom a rozžiarenými očami. A ja som sa zmohla spolu s Trace a Rachel len civieť. Na jednom sme sa prekvapivo zhodli. Vyzerala v nich ako princezná. Kvôli svadbe držala diétu a teraz v tých šatách vyzerala neskutočne.

„Si nádherná. John z teba nespustí oči, až ťa v nich uvidí,“ usmievala sa Rachel.

„Myslíš?“

„Stopercentne,“ povedala Rachel a pozrela na mňa. Ja som nemala náladu čeliť jej pohľadu, takže som sa medzi oblečením prehrabovala ďalej. Nathalie sa zatiaľ prezliekla naspäť a znova sme sa začali preberať tovarom. Ešte som šaty nemala ja. I keď som nevedela, či ich vôbec použijem. Asi som na tvári nemala práve najšťastnejší výraz, pretože sa ozvala Nath.

„Neboj, ja ti šaty nájdem, za tie, čo si našla ty m... A nehovorím?“ A zdvihla ruku s vešiakom hore.

Kým som si obliekala šaty, premýšľala som, či ma v nich bude vôbec niekto vidieť – teda okrem Rachel, Trace a Nath. Bola som v koncoch. Nevedela som, čo mám robiť. Budú tam jeho rodičia. Oboch ich už poznám a obaja tam budú. Niečo ešte vymyslím... Na niečo ešte prídem!

Zhlboka som sa nadýchla a odhrnula záves. Vyšla som na slnečné svetlo, ktoré prenikalo cez výklady a postavila sa pred zrkadlo.

„Tak. A môj dlh je splatený,“ usmievala sa Nathalie, „Si nádherná. Fakt.“ A myslím, že mala pravdu. Šaty boli bez ramienok, do pása čierne, okraj lemovaný strieborným vzorom. Od pása dolu boli strieborné s čiernym vzorom. V tých šatách som vyzerala nádherne. A ohnivočervené vlasy voľne rozpustené ma pleciach krásne ladili s čiernou. A znovu mi prišlo ľúto, že na ples nebudem môcť ísť, i keď ešte neviem, na čo sa vyhovorím.

„Dobre, choď sa prezliecť, tieto nádhery dáme do auta a ideme po topánky a doplnky,“ oznámila Nathalie a vyrazila k pultu. A ja som po celý čas špekulovala, ako sa vyhnúť tomu plesu.

Dokúpili sme masky tak, aby ladili s šatami. Takže Nathalie si kúpila modro-bielu, Tracey fialovú a Rachel oranžovú. Ja som si zohnala čierno-bielu s čiernou ružou na pravej strane. Dokonca mi Nathalie nanútila čierne rukavičky, zatiaľ čo ona si kúpila dva strieborné náramky a Trace náhrdelník. Potom sme šli nakúpiť drahé topánky, ktoré pod šatami aj tak nebudú vidno.

Ako som si myslela. Prišli sme domov a vďaka Nathalie sme všetky boli na šrot. Ledva som sa vyšplhala po schodoch a nevedela sa dočkať mojej izby a milovanej postele. Niečí hlas ma však zastavil.

„Už si prišla na to, ako nestretnúť mojich rodičov?“ spýtal sa John, keď som prechádzala vedľa neho. Poobzerala som sa okolo seba, či nás niekto nemôže počuť, ale na chodbe sme boli našťastie sami.

„Nie, pracujem na tom.“ Trochu som zavrčala.

„Ja som tiež premýšľal, ale nenapadlo mi nič. Asi len... si budeš musieť zahrať na študáka, ktorému sa nechce ísť do školy.“

„To mám predstierať, že mi je zle?“ spýtala som sa neveriacky. Pokrčil ramenami.

„Si dobrá herečka, zahráš to.“

„Ďakujem, že mi tak veríš,“ odfrkla som si.

„Vieš však, že sa zo svadby takto nevykrútiš?“

„Áno, viem to,“ otrávene som vzdychla a pretočila očami. „To budem riešiť až to bude aktuálne, teraz tu máme ples.“

„Aby potom nebolo neskoro,“ zamumlal a odišiel.

„Dobrú noc,“ dodala som pre seba.

„No tak, otvor!“ klopala už snáď stý raz Nathalie do dverí. Ja som bola pod prikrývkou a odmietala vyliezť.

„Je mi zle, Nath! Nemôžem ísť s vami na ples!“ A zakašlala som. Dúfam, že to bolo cez dvere počuť.

„To zvládneš. Je to len malá nevoľnosť. Do večera to prejde. Teraz ťa musíme upraviť.“ Zakňučala som. Prečo je Nathalie tak tvrdohlavá po Rachel?

„Nachladla som. To neprejde. A ak nechceš ostať i ty doma, Nath, tak sa odo mňa nenakaz.“

„Máš teplotu?“ Hm... mám?

„Tridsaťosem. A už ma nechaj, vyležať to. Je mi to vážne ľúto,“ ...tých zbytočne kúpených šiat.

„Nathalie, potrebuje si oddýchnuť. Choď sa zatiaľ pripraviť ty.“ Počula som Johnov hlas. Že mu aj napadlo vôbec mi pomôcť! Aleluja!

„Ale... dobre,“ rezignovala Nathalie a počula som ich odchádzať. Ja som si vzdychla. John mal pravdu. Som dobrá herečka... ale ako to zahrám na tej svadbe? Čo urobím?

Nemysli na to! hovorila som sama sebe.

Plánovala som si pustiť nejaký film, alebo sa niečím zabaviť, kým ostatný budú tancovať na plese.

Kvočala som na zemi a preberala som sa skrinkou plnou DVD, keď som pod posteľou zbadala známu žltú škatuľku. Povzdychla som si, vybrala z nej jednu kazetu a vložila ju do prehrávača.

 Ďakujem za komentáre k predchádzajúcej kapitole. :D A tešte sa na ďalšiu, bude tam dosť zaujímavý rozhovor Nathalie s Alyson. A informačný!! Niečo sa konečne dozviete! I keď niečo si aj tak schovávam v zásobe až do konca. :D :D

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Videotape 8. kapitola: