OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf Darkness - 1. kapitola

21.10.2012 (11:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1065×

Do nosa mi udrela silná vôňa zázvoru a citróna. Začala som kašlať a nervózne sa prevrátila na druhý bok v posteli.
 „Samozrejme, že mám nalakované nechty na hnedo, leto končí, treba zmeniť farby v šatníku,“ počula som piskľavý hlas mojej sestry. Bolo to, ako keby mi kričala do ucha, ale ja som vedela, že je vo svojej kúpeľni.
 „Túút,“ ozvalo sa trúbenie auta tri bloky od nášho domu.
 „Píííp,“ oznamovala mamina mikrovlna. Ticho som zvýskla a zatlačila si hlavu do vankúša. Chcelo sa mi kričať, plakať a smiať zároveň. Už tri dni som sa nevyspala. Vždy, keď som zaspala, zobudil ma aj menší hlučnejší pohyb vonku, ktorý by som za normálnych okolností nikdy nepočula. No mňa sa už nič normálne netýka.
 „Melissa! Raňajky,“ počula som mamu kričať. Striaslo ma. Zdalo sa mi, ako keby nado mnou stála s ampliónom. Tlmene som zavrčala a vyskočila som z postele. Vlasy som mala spojené v štyroch chuchvalcoch, ale odmietala som s tým niečo robiť. Dovalila som sa dole, kde už všetci jedli. Cítila som kávu, hrianky, palacinky, cesnakovú nátierku, pažítku, mamine bylinky na oknách, čaj a kopu ďalších vôní. Prišlo mi z toho zle.
 „Si v poriadku, Mell? Vyzeráš nejako bledo,“ poznamenala mama a podávala mi tanier s hriankou. Chcela som ju okríknuť, nech na mňa nekričí, ale vtom som si spomenula na Gabrielovu pripomienku.
 „Bude sa ti zdať, že na teba každí kričí, ale to sa ti len zdá. Oni rozprávajú normálne, to ty lepšie počuješ,“ zaznel mi v hlave jeho hlas. Vzdychla som.
 „Nie, mami, nič mi nie je,“ povedala som a usmiala som sa na ňu. Chuť hrianky mi prišla hnusná, ale zjedla som ju. Gabriel mi povedal, že budem uprednostňovať mäso. Asi mal pravdu.
 „Čo máš v pláne robiť posledný prázdninový týždeň?“ spýtal sa ma otec, ktorý na mňa pozrel spoza novín.
 „Nie je to jedno,“ ozvala sa Rebecca, ktorá sa objavila navoňavkovaná a vymaľovaná ako veľkonočná kraslica.
 „Ona bude čítať knihu niekde pod stromom ako vždy,“ mávla nadomnou rukou. „Dôležité je, čo budem robiť ja,“ pokračovala a aby zvýraznila svoje slová, ukázala oboma rukami na seba. „Takže plánujem rozlúčku s letom a bude to veľká party u nás, to znamená, že vy uvoľníte dom,“ uzavrela Rebecca. Zvedavo som sa pozrela na mamu a ocka.
 „Rebecca, vieš, že si tým nie sme istí,“ ozval sa otec.
 „Je to tradícia,“ povedala panovačne.
 „Minulý rok to nedopadlo najlepšie,“ ozvala sa mama.
 „Sľubujem, že tento rok to upraceme,“ povedala Rebecca vážne.
 „Upraceme?“ spýtala som sa jej prekvapene.
 „Samozrejme,“ povedala a pozrela sa na mňa vražedným pohľadom. „Aj Mell sa na tú party veľmi teší,“ povedala pre mňa novinku. Zdvihla som obočie a pokrútila hlavou.
 „Hej, jasné, teším sa,“ klamala som a vychutnávala si to, ako sa Rebecca varí vo vlastnej šťave.
 „Ešte si to premyslíme,“ povedal otec po chvíli, „pokiaľ bude Mell veľmi chcieť,“ povedal.
 „Pokiaľ bude veľmi chcieť, tak čo?“ nedala sa odradiť Rebecca.
 „Možno sa prikloníme ku kladnej odpovedi,“ uzavrel. Rebecca nadšene zatlieskala a ja som myslela, že jej jednu strelím, pretože môj bubienok takmer praskol. Neušlo mi, ako na mňa Rebecca pozrela. Jej pohľad hovoril za všetko: Pokaz to a si mŕtva.
Dojedla som a postavila sa od stola.
 „Idem sa prezliecť a pôjdem za Eire,“ vyhlásila som.
 „Nezdá sa ti, že tam chodíš nejako často?“ spýtal sa otec.
 „Samozrejme, že tam chodí často, keď tam býva jej frajer,“ ozvala sa škodoradostne Rebecca.
 „Neviem, či v deň tej párty, sa nebudem chcieť poriadne vyspať,“ odsekla som sa škaredo na ňu pozrela. Rebecca zbledla a ja som sa víťazoslávna usmiala.

     Šoférovala som pomaly. Všetko ma rozptyľovalo a bolo pre mňa ťažké sústrediť sa len na cestu. Aj veveričky skákajúce zo stromu na strom boli fascinujúcejšie. Horšie bolo, že som tie veveričky chcela loviť. Naháňať. Už viem, ako sa cíti pes pri aportovaní. O tom som celý život snívala. Cítiť sa ako pes. Zaparkovala som na príjazdovej ceste Gabrielovho domu a vystúpila. Privítal ma Liam, ktorý na verande niečo vyrezával z dreva.
 „Ahoj, Mell,“ usmial sa na mňa.
 „Ahoj,“ povedala som rovnako veselo. „Čo to stváraš?“ spýtala som sa a zvedavo som nazrela cez jeho plece.
 „Vyrezávam z dreva sošky, musím sa nejako zamestnať a rozptýliť,“ povedal pobavene.
 „A to už prečo?“ nechápala som tomu.
 „Eire má svoje dni,“ povedal mierne červený. Nechápavo som pokrútila hlavou.
 „Nerozumiem,“ povedala som zmätene. Liam sa na mňa usmial, odložil sošku a ukázal na voľné miesto vedľa seba. Poslušne som si k nemu prisadla.
  „Vieš, to čaká aj teba,“ povedal tajomne. Začala som byť netrpezlivá.
  „Stále nemám poňatia, o čo ti ide,“ povedala som mierne panovačne, čo ma prekvapilo a vystrašilo. Ja nebývam panovačná!
 „Vieš, ide o to, že Eire dostala svoje dni...“
 „To si už hovoril,“ ozvala som sa rýchlo.
 „Neprerušuj ma,“ mierne ma napomenul. „Je to pre nás vlastne tak, ako keď začne fenka hárať, len to trvá ako ženská perióda a žena sa pri tom nechce rozmnožovať, no my ju chceme a láka nás a keďže je Eire slobodná samica, nemá svojho druha, je to silnejšie,“ vysvetlil mi a ja som cítila, ako sa mi z tohto nového zistenia stráca farba z tváre. Liam sa na mojom výraze zasmial.
 „Takže vlastne ty chceš Eire...“ Odmlčala som sa.
 „Pretiahnuť,“ povedal úprimne a teraz som sa začala červenať aj ja. „Ale ona nás logicky odmieta a nechce nás ani vidieť,“ povedal pobavene.
 „Aj ja budem taká?“ spýtala som sa nesmelo.
 „Každá samica je v tomto iná, ale áno, budeš taká ako ona, nebudeš sa chcieť s nami páriť a ani s Gabrielom a uznaj, je to nechutné,“ povedal a skrčil tvár. Zasmiala som sa.
 „Ale priťahuje ťa to a chceš to,“ povedala som uštipačne.
 „Príroda je sviňa,“ povedal s úškrnom. Usmiala som sa a začala obzerať okolo seba.
 „Túži po nej aj Gabriel?“ spýtala som sa pošepky.
 „Samozrejme,“ ozval sa Gabrielov hlas a mňa zamrazilo, „ale teraz prišlo moje rozptýlenie, tak teraz to bude určite lepšie,“ povedal a objal ma zozadu svojimi mocnými rukami a dal bozk na líce. Veselo som sa usmiala. Liam začal znova vyrezávať.
 „Kde je Warren?“ spýtala som sa so záujmom. Ako sa asi snaží zabaviť on.
 „Je preč,“ povedal Gabriel so smiechom. Zmätene som prikývla.
 „Ako sa máš?“ spýtal sa ma Gabriel so záujmom. Veselo som sa usmiala.
 „Skvelé, začínam si na všetko zvykať,“ povedala som prehnane radostne.
 „Klamárka,“ povedal Gabriel a Liam spontánne naraz. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf Darkness - 1. kapitola :