Wolf song 10. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ospravedlňujem sa, že to zase tak trvalo ale pokazil sa mi notebook a bala som sa, že sa poviedka zmaže ale naštastie sa nič také nestalo a mám tu pre vás desiaty diel. Dúfam, že sa vám bude páčiť. :)

28.06.2012 (18:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1235×

Zvierala som pilník ako svoju jedinú oporu a ochranu. No pochybujem, žeby mi pri sebaobrane na niečo bol. Možno by som ho pilníkom dokázala príjemne poštekliť.

„Čo tu chceš?“ opýtala som sa prvý krát k veci.

„Aby si odložila ten pilník?“ spýtal sa posmešne. Zamietla som to pokrútením hlavy.

„Vážne si myslíš, že ma premôžeš s tou vecou?“ spýtal posmešne a pomaly sa ku mne približoval. Automaticky som cúvala a narazila do nočného stolíka. Nemala som kam ujsť.

„Nepribližuj sa, lebo ho do teba zapichnem,“ vyhrážala som sa trasúcim hlasom. Gabriel sa rozosmial a potom zvážnel. Skôr ako som sa spamätala stál pri mne, pilník pristál na zemi a ja som mala ruky v zovretí jeho jednej ruky a druhú ruku som mala na ústach aby zabránil môjmu hysterickému kriku.

„Myslím, že si prehrala,“ zašepkal mi do ucha a cítila som na krku jeho horúci dych. Naskočili mi zimomriavky a cítila som príjemne chvenie podbruškom. No uvedomovala som si, že mi drží pusu a celkovo som nejako obmedzovaná. Neviem čo mi to napadlo, čo ma k tomu dohnalo ale zahryzla som sa mu do ruky najsilnejšie ako som vedela. Prekvapilo ho to a pustil ma. Prebehla som na opačný koniec izby a s hrôzou v očiach hľadela na neho. Udivene civel na ruku a prechádzal si po mieste kde som ho zahryzla. Nevyzeral, žeby ho to bolelo skôr bol prekvapený.

„Musím uznať, že máš pekný chrup,“ nadhodil ironicky a palcom si prehádzal po odtlačkoch mojich zubov. Celá červená som stála v kúte.

„Prosím ťa, nechaj ma na pokoj. Sľubujem, že nikomu nebudem hovoriť o tom, že si myslím, že si zabil Jenny len mi prosím ťa neubližuj,“ rezignovala som a cítila som sa slabá. Nechcela som ale nevedela som to zadržať. Začala som plakať a bála som sa, že ma tento psychopat zabije. Nepozrela som sa na neho. Spadla som na zem a oprela sa o stenu, pritiahla si kolená k hrudi a čakala čo sa bude diať.

„Posledné čo by som dokázal je ublížiť ti,“ povedal z ničoho nič. Tie slová sa mi k nemu nehodili. Prekvapene som zdvihla hlavu v nádeji, že uvidím nejaké jeho dvojča čo by vysvetlilo náhlu nehu v jeho hlase. No stál tam len on. Možno je schizofrenik.

„Prečo si tu?“ spýtala som sa šeptom a utierala som si slzy. Gabriel podišiel ku mne. Nenásilne ma zdvihol a vzal do náručia ako vtedy. Znova som pocítila paniku. Ide ma vyhodiť z okna a spraviť zo mňa ľudskú placku? On ma však len nenásilne položil na posteľ. Zachvela som sa a rýchlo si sadla. Pri ležaní som sa cítila zraniteľná.

„Nechcel som aby si bola na zemi,“ skonštatoval.

„Chcem sa s tebou porozprávať,“ povedal nakoniec. Táto veta mi začala liezť na nervy. Všetci sa chceli len rozprávať. Všetci chceli len niečo vysvetľovať, no nikdy sa nič nevysvetlilo podľa mojich predstáv.

„Počúvam,“ povedala som z odstupom.

„Nezabil som Jenny. Neurobil to ani nikto z mojej rodiny,“ povedal stroho.

„Prečo si ma potom varoval aby som do lesa nešla, a nehovor mi, že to bolo len také bežné priateľské varovanie. Hlavne nie priateľské, pretože mi nie sme priatelia,“ vyhŕkla som. Gabriel ma v očiach svoj typický odstup a chlad.

„Nie, nie sme priatelia,“ odsúhlasil „a nebolo to varovanie len tak,“ dodal.

„Tak prečo si ma varoval?“ dobiedzala som.

„Vedel som, že sa v tú noc môžu diať v lese strašné veci,“ povedal nakoniec.

„Ako si to...“ nedokončila som otázku, pretože som bojovala z mojím prekvapením. Netušila som, že sa niekam dostanem.

„Jednoducho som to vedel,“ povedal.

„Ale ako?“ nedala som.

„Vedel som to JASNE! Musíš mať na všetko dôvod?“ skríkol dosť nahlas. Automaticky som sa k nemu nahla a priložila som mu ruku na pery.

„Môžeš láskavo prestať vrieskať na celý dom, spia mi tu rodičia a sestra. Neviem ako im budem vysvetľovať, že na mojej posteli sedí cudzí chlap, ktorý tu na mňa vrieska,“ zasyčala som a potom som mu pomaly dala ruku dole.

„Spia tvrdo,“ vyhlásil Gabriel.

„Ako vieš toto?“ zaujímala som.

„Cítim to,“ odsekol arogantne.

„Aha, takže ty si taká chodiaca veštiaca guľa?“ spýtala som sa urazene a odvrátila sa od neho. Gabrielovi myklo kútikom úst.

„Nie guľa nie som,“ potvrdil.

„Tak čo potom si? Sudička bez ružovej sukničky?“ odfrkla som.

„Sudičky nemajú ružové sukničky.“

„Neodbiehaj od témy.“

„Som človek ako ty,“ povedal.

„Si v nejakej sekte?“ spýtala som sa ho.

„Nenazval by som to sektou ale dá sa povedať, že áno som,“ vyrazil mi dych. Celú tu dobu som mala pravdu.

„Preboha a tvoj plán je vtiahnuť ma to vašej psychopatickej sekty,“ skríkla som pohoršenie. Gabriel si odfrkol.

„Už len ty by si nám tam chýbala,“ povedal kruto „nemôžeš sa k nám len tak pridať, musíš sa tak narodiť alebo umierať.“

„Narodiť? Narodiť ako kto?“ dobiedzala som. Gabriel ostal ticho. Pravdepodobne povedal viac ako chcel.

„To dievča sme nezabili, vedel som to lebo je obdobie kedy sa vlci chodia loviť do miest kde nežijú, zaujímam sa o vlky,“ povedal nakoniec. Neverila som mu. Nikdy som to o vlkoch nepočula ale v jeho podaní to znelo presvedčivo. Gabriel sa postavil a zhasol mi svetlo.

„Čo to robíš?“ spýtala som sa do tmy.

„Odchádzam,“ začula som jeho hlas od okna. „Dobrú noc.“ Ostalo po ňom len ticho a tma. Zabudla som sa ho spýtať toľko vecí. Napríklad ako sa dostal do mojej izby?

Ráno som sa zobudila unavená. Mala som zlú noc a nevedela som zaspať. Včerajšiu prítomnosť Gabriela v mojej izbe dokazoval len pilník hodení na zemi. Osprchovala som sa najedla a išla do školy. Takto to vyzeralo celé dva týždne. S Eire som si udržiavala vlažné priateľské vzťahy. Nebola som k nej ani zlá a ani prehnane priateľská. Pochopila, že sa snažím udržiavať si od nej odstup a rešpektovala to. Nepozývala ma k ním domov ale niekedy sme spoločne skočili na zmrzlinu, aby sa nepovedalo. Dva týždne ubehli ako voda a ja som vyšla posledný krát z triedy. Moja letná škola sa skončila a ja som sa cítila neuveriteľne slobodná. Chcela som oslavovať. Jediný vhodný kandidát na oslavu bol Jeff.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování