OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 13. kapitola

06.07.2012 (16:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1243×

„Meškáš,“ uškŕňala sa Eire keď som zaparkovala auto pri ich dome. Vystúpila som z auta a obzrela sa okolo seba. Bolo tu veľa áut a veľa ľudí.

„Nemali sme si opekať len,“ chcela som povedať v rodinnou kruhu ale potom som si uvedomila, že tam nepatrím.

„Viem, že som ti sľúbila, že si budeme opekať len my dve a chlapci ale zmena plánu,“ rozosmiala sa Eire.

„Aha,“ odvetila som stroho a obzerala si ľudí, ktorí mi boli známi zo školy ale nikdy som s nimi neprehovorila.

„Organizuješ party?“ spýtala som keď mi konečne začalo dohádzať o čo tu ide.

„Niečo také, nie je tu skvelé?“ spýtala sa ma a radostne zatlieskala.

„Kde je Gabriel?“ spýtala som sa lebo pochybujem, žeby s niečím takým súhlasil.

„To je na tom to najlepšie,“ radostne štebotala Eire, „je preč. Odišiel aj s Warrenom a Liamom, vráti sa až zajtra večer,“ tešila sa Eire. Z domu sa začala ozývať hudba a ja som si uvedomila, že nemám náladu na žiadnu veľkú party. Ale Eire  na mňa nadšene pozerala. Nebol tu Gabriel. Jediný problém s mojou prítomnosťou mal on. Rezignovane som sa usmiala zobrala si plechovku piva od Eire a nasledovala som ju do domu.

Na moje prekvapenie som zistila, že ich rodina má aj záhradu. V strede bol veľký altánok a okolo len tráva kde všetci tancovali. Usadila som sa v altánku a sledovala okolie. Z piva, ktoré mi dala Eire som si ani neodpila a teraz už bolo teplé a nechutné. Rozmýšľala som, že zavolám Jeffovi ale potom som si uvedomila, že je niekde z Hedley. Pocítila som k nej odpor. Jeffa ani nezaujímalo ako som sa dostala domov a bolo mu úplne jedno, že ma tam nechal. To sa na neho nepodobalo. Tá mrcha mu vymyla mozog.

„Vieš za toto by som mal Eire zabiť,“ ozval sa mi pri uchu Gabrielov hlas. Prekvapene som zdvihla hlavu a zažmúrila oči ako keby som sa pozerala do slnka. 

„Nemal si prísť až zajtra?“ spýtala som sa. Gabriel si sadol vedľa mňa.

„Mal ale cítil som, že tá ryšavá pohroma si vymyslí niečo takéto,“ odsekol a ja som sa rozosmiala.

„Niečo vtipné?“ spýtal sa.

„Nie ja len,“ hľadala som správne slová „stále sa nad niečím rozčuľuješ a mračíš a pôsobí to komicky, koľko máš vlastne rokov? Štyridsať?“ podpichovala som ho.

„Dvadsaťštyri,“ odsekol.

„Tak sa tak správaj, nechaj svoju sestru , trochu žiť,“ povedala som.

„Nie je moja sestra,“ odpovedal.

„Nie?“

„Nie.“

„Tak čo potom je?“  spýtala som sa keď to Gabriel ďalej nerozoberal.

„Je to komplikovane, Melissa,“ vzdychol si a pri spôsobe akým vyslovil moje meno mi naskočila husia koža.

„Vieš dnešný večer je pre mňa veľkým sklamaním,“ priznala som a vzala som Gabrielovi  pivo z ruky a odpila som si, pretože moje bolo teplé. Viem, že som hovorila, že sa nedotknem alkoholu ale pri tomto chlapovi sa musím niečím posilniť.

„A to prečo?“ spýtal sa Gabriel bez záujmu. Pokrčila som plecami.

„Vieš tešila som sa na strašidelné vlčie historky a na príjemne tukom presiaknuté klobásy a namiesto toho sedím v zatuchnutom altánku s tebou,“ zhodnotila som. Gabriel sa uškrnul.

„Nie som asi pravá spoločnosť pre teba čo? Zavolám ti Liama? Ten ťa žerie určite ťa bude bombardovať komplimentmi,“ hovoril Gabriel pošepky a dotýkal sa mi pri tom stehna.

„Nechcem Liama,“ odvetila som a chcela som sa vrhnúť na jeho pery. Vycítil čo chcem urobiť a odtiahol sa.

„Chceš počuť tie historky?“ spýtal sa po chvíli ticha. Prikývla som. Gabriel si odpil z piva a podal mi ho.

„Nemyslím si, že ťa to bude baviť,“ varoval ma.

„Tak to skús,“ vyzvala som ho. Nadýchol sa a začal:

„Kedysi dávno žili vraj ľudia v mieri s vlkmi. Chodili spolu loviť, delili sa o korisť, vlci bránili ľudské deti a ľudské deti sa radi hrali s malými vlkmi. Bolo to krásne spojenectvo a trvalo veľmi dlho. Len jedného dňa ho pokazil ľudský muž. Bola tuhá zima a vlci sa s ľuďmi chystali uloviť veľkú korisť.  Po hodinách spoločného súboja sa to podarilo a skolili korisť. No ľudský muž ju odmietal dať vlkom. Svoje činy odôvodnil tak, že je krutá zima a vlci potravu nepotrebujú. Jeho ľudský priatelia sa k nemu pridali a vlkov odohnali kameňmi. Vlci nechápali zradu svojich ľudských priateľov a pomstili sa im, že ich začali zabíjať. Začal medzi nimi súboj. Ľudia mali v kmeni čarodejnicu. Bola silná volali ju Iustitia. Nemohla sa prizerať na to ako sa jej ľudia súperia s vlkmi. Zoslala na ich kliatbu. Spojila ich do jedného nového druhu. Ľudia sa začali meniť na vlkov a naopak vlci na ľudí. Bolo to prekliatie. Ľudia nevedeli ako sa majú správať ako vlci a vlci nepoznali ľudský život. Nevedeli to ovládať. Ako náhle sa nejaký človek rozčúlil zmenil sa na vlka a naopak. Iustitia však nebola hlúpa žena, vedela, že sa pár mesiacov sa naučia ako žiť vo svojej novej koži a dokonca budú schopní aj ovplyvňovať premenu silou vôle. No nechcela im trest uľahčiť. Preto sa raz za mesiac všetci začali bolestne meniť a zasekli sa niekde medzi. Premena ich bolela a keď ju dokončili strácali kontrolu a všetko zabíjali. Niekedy aj medzi sebou ale to sa vyskytovalo len málokedy a keď predsa tak zabíjali svojím nepriateľských druhov. Kliatba nebola nikdy zrušená. Pokiaľ žena alebo vlčica otehotnela, potomok sa narodil prekliaty,“ dokončil Gabriel.

„No teda,“ vzdychla som ohromená. „Bol by to dobrý námet na fantasy knihu len neviem či sa to nebude zdať otrepané,“ povedala som.  Gabriela moja poznámka prekvapila.

„Ty si naozaj zvláštna,“ povedal mi.

„Vážne?“ spýtala som sa ironicky. Vzal si späť svoje pivo.

„Väčšinou baby reagujú otázkami ako je to pravdivý príbeh? Môžem stretnúť takého polotvora? Alebo podobne,“ objasnil.

„Samozrejme, že je to výmysel. Čarodejnice, vlkolaci nič z toho nikdy neexistovalo,“ povedala som až s prehnanou istotou.

„Si si až príliš istá,“ zašepkal mi Gabriel rovno do ucha, „čo ak sa premením na vlkolaka a zjem ťa,“ priadol mi do ucha. Rozosmiala som sa a odstrčila ho.

„Niekedy si pripadám akokeby si trpel schizofréniou,“ povedala som mu priamo. Gabriel na mňa pozeral a mne bolo jasné, že mu to mám objasniť.

„Vieš byť ku mne hrozne milý a potom sa z ničoho nič zmeníš na arogantného kreténa, prečo?“ spýtala som sa.

„Som už taký,“ zamrmlal.

„Prečo si ma pobozkal?“ opýtala som sa s chladom v hlase a každé slovo som zreteľne vyslovila.

„Lebo som to tak proste cítil a vždy keď sa na teba pozriem, mus...“ 

„MELISSA!“ prerušila ho Eire, ktorá sa k nám dovalila ako ohnivé tornádo. „Celú dobu ťa hľadám a ty sa tu zašívaš s ním,“ smiala sa opitá Eire. Eire pod vplyvom alkoholu má päťdesiat krát viac energie ako obyčajne. Bez mrhania času ma schmatla rozhorúčenou rukou a vzala ma na trávu tancovať.

***

Chvíľku mi trvalo do kým som sa uvoľnila a začala tancovať. Bránil mi v tom ustavičný Gabrielov pohľad. Nakoniec som sa predsa len uvoľnila a nechala hudbu plynúť. Bolo to príjemne a uvoľňujúce. Tancovali sme asi dve hodiny v kuse. Potom som začala cítiť únavu a bola som zadýchaná a červená. Gabriel začal večierok rozpúšťať. Nakoniec som tam už ostala ja ako posledná.

„Ja som  sa výborne bavila a čo ty?“ spýtala sa Eire popri zbieraní fliaš a rôzneho iného odpadu.

„Aj ja,“ zhodnotila som. Uvedomila som si, že po prvý krát som sa nepozerala na Gabriela a jeho rodinu ako na vrahov. Bola som zbytočne paranoidná, keď som si to o nich myslela.  Zahodila som umelohmotné poháre a prehrabla si vlasy. Bola som spotená a vyčerpaná.

„Koľko je hodín?“ spýtala som sa Eire. Eire len pokrčila ramenami.

„Myslím, že pol tretej ráno,“ ozval sa z ničoho nič Warren. Prekvapene som sa na neho pozrela. Vyzeral ako vždy. Jeho holá hlava sa vôbec nemení. Asi si ju pravidelne holí, každý deň.

„Ostaneš na noc vo svojej izbe?“ spýtal sa ma podpichovačne. Vyjavene som pootvorila ústa.

„V mojej izbe?“ spýtala som sa ohromene.

„Áno, s Liamom sme sa zhodli, že jediný hosť, ktorý spí v hosťovskej izbe si ty. Takže sme ju premenovali na Melissinu izbu,“ vysvetľoval mi s úsmevom.

„To bude asi tým, že nikto cudzí tu ostať cez noc nemôže okrem Mell,“ vložila sa do toho Eire.

„Vlastne kedysi mohla u nás ešte spať Marry,“ povedal Warren. Na zlomok sekundy som uvidela na Eirinej tvári zlosť, ktorá však ihneď vyprchala. 

„Kto je Marry?“ spýtala som sa zvedavo.

„Nikto pre teba podstatný,“ ozval sa Gabriel. Hľadel mi do očí. Nenávistne. Znova sme sa vrátili k starým zvykom. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 13. kapitola: