Wolf song 23. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ako Melissa prijme fakt, že Gabriel nie je ako ona? Čítajte ďalej... Ďakujem, že čítate moju poviedku, veľmi si vážim každý jedne komentár. :)

11.08.2012 (13:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1252×

Utekala som popri potoku. Mala som na sebe ľahké ružové šaty a vo vlasoch ružovú ružu. Cítila som sa ako víla.
„Vyzeráš nádherne,“ ozval sa za mnou Gabriel. Otočila som sa k nemu a hodila sa mu okolo krku. Zatočil so mnou a začala som sa smiať. Potom ma položil na zem a dlho sme si hľadeli do očí. Z ničoho-nič sa scéna zmenila. Na oblohe sa objavil mesiac v splne. Gabrielovi sa tvár skrivila bolesťou a začal sa rozpadať. Vykríkla som. Rozpadol sa na prach. Z hrdla sa mi vydral srdcervúci výkrik.

Otvorila som oči. Ležala som vo svojej posteli. Začínalo svitať. Pomrvila som sa a všimla si postavu pri mojej posteli. Vedela som, kto to je.
„Takže vlkolak,“ zamrmlala som ku Gabrielovi. Začula som vzdych. Potichu sa priblížil k mojej posteli a sadol si vedľa mňa.
„Veľmi som ťa vystrašil?“ spýtal sa ma a začal sa mi hrať s vlasmi. Vzdychla som si. Pamätala som si toho málo. Pamätala som si len ako sa Gabriel zmenil na čierneho vlka. Potom už nič. Prikývla som.
„Bojíš sa ma?“ spýtal sa ma a zapozeral sa mi do očí.
„Tak trochu,“ priznala som pravdivo. Gabriel chcel odo mňa automaticky vstať, ale ja som ho aj napriek strachu silno objala.
„Gabriel, čo sa to deje? Som z toho zmätená,“ zamrmlala som mu do hrude. Pritiahol si ma k sebe.
„Pamätáš si ten príbeh, ktorý som ti hovoril na tej opekačke?“ Prikývla som.
„Je pravdivý,“ povedal. Chvíľu som mlčala.
„Takže si vlk, ktorý sa vie premeniť na človeka?“ spýtala som sa šeptom.
„Nie, to je Eire a Liam,“ povedal a z jeho hlasu som cítila, že sa usmieva. „Ja som človek, ktorý sa mení na vlka. Warren, Eire, Liam a ja - všetci sme prekliati,“ dokončil sklesnuto.
„Ako to, že si sa vedel premeniť, nie je spln,“ zašepkala som.
„Počúvala si ten príbeh pozorne?“ spýtal sa ma a ja som sa snažila rozpamätať na detaily. Chvíľku sme boli ticho.
„Môžete sa premeniť hocikedy ale cez spln sa meníte na vrahov, ktorí sa nevedia ovládať,“ zašepkala som potichu.
„Šikovná,“ poznamenal.
„Takže vtedy v lese ste ma to napadli vy? Tie vlčie útoky máte to na svedomí vy?“ spýtala som sa a nevedela som zakryť hrôzu v hlase. Gabriel si ťažko vzdychol.
„Jane zabil Liam, bola to nehoda, cez spln nevedel sa ovládať.“ Zadržala som výkrik. „Teba napadla Miranda a jej svorka, vďaka Eire a Warrenovi si prežila,“ dokončil. Prekvapene som si sadla.
„Moment, chceš tým povedať, že Hedley je...“ Zakryla som si zdesene ústa „Hedley zabila Marry ako vlkolak, preto si to nenahlásil na políciu, nemal si dôkazy.“ Všetko mi začalo postupne do seba zapadať. Všetko sa to zdalo také neuveriteľné, ale zároveň to bolo také skutočné. Chcelo sa mi kričať, plakať, smiať sa zároveň. Bola som zmätená. Vystrašená.
„Ako to, že nie som aj ja vlkolak, ked ma napadli?“ spýtala som sa nesmelo. Gabriel sa uškrnul.
„Tak to nefunguje, my sme prekliatí, nemôžeš sa stať prekliatou, keď si sa nenarodila v našej pokrvnej línii,“ vysvetlil mi.
„Pozrieš si so mnou Forresta Gumpa?“ zašepkala som odveci. Gabriel sa na mňa prekvapene pozrel. Nespýtal sa ma, prečo ho chcem pozerať. Nezaujímalo ho to. Bez slova ho našiel v mojich DVD a zapol. Tento film mal na mňa veľmi upokojujúce účinky. Pustila som si ho vždy pred nejakým ťažkým testom. Chvíľu sme s Gabrielom ticho hľadeli na televíziu. Ja som onedlho zaspala.

Keď som otvorila oči, Gabriel tam už nebol. Namiesto neho som našla u seba v izbe Jeffa. Jeff chodí so šialeným vlkolakom! napadlo mi okamžite. Och, aké ironické, že si to myslím práve ja.
„Dobré ránko,“ zasmial sa Jeff.
„Ahoj, deje sa niečo, že si tu?“ spýtala som sa a pozerala okolo seba. Slnko bolo najvyššie na oblohe. Žeby bolo dvanásť hodín.
„Včera si sa vyparila, prišiel som ťa skontrolovať,“ prehodil. Potešilo ma, že Jeffovi na mne stále záleží.
„Jeff, sadni si ku mne,“ poprosila som ho. Jeff sa na mňa pozrel s grimasou odporu.
„Až keď si umyješ zubiská, miláčik,“ zasmial sa. Urazene som sa vymotala z postele a šla do kúpeľne. Mala som na sebe to isté, čo včera. Vlasy som mala ešte stále rovné, ale nie úplne, konce boli mierne zvlnené. Moje oči. Stále to boli tie isté oči, ale mne sa dnes zdali nejaké zmenené. Iné. Cudzie. Pokrútila som hlavou, umyla si zuby a vybrala za Jeffom.
„Jeff, mal by si sa prestať stretávať s Hedley,“ povedala som rozhodne.
„Zbláznila si sa?“ spýtal sa ma automaticky Jeff. „Hedley je úžasná a neuveriteľná dračica v posteli,“ zasmial sa.
„Jeff, ja to myslím vážne,“ trvala som si na svojom.
„Aj ja,“ povedal rozhodne a postavil sa oproti mne. Bol takmer taký vysoký ako Gabriel a vymieňali sme si zlostné pohľady.
„Jeff, ona je nebezpečná,“ povedala som a on sa rozosmial. „Čo je vtipné?“ spýtala som sa prekvapene.
„Vieš, presne toto mi Hedley hovorila,“ odsekol.
„Čo ti Hedley hovorila?“ zaujímala som sa.
„Že si do mňa zamilovaná, nechcel som tomu veriť, ale je to tak. Hovorila mi, že prídeš s rozprávkou, že je nebezpečná, že sa ku mne nehodí. Povedala mi, že urobíš všetko preto, aby si nás rozoštvala a vieš čo? Mala pravdu,“ kričal na mňa nahnevaný Jeff.
„Jeff,“ začala som no on ma prerušil.
„Maj sa, Melanie,“ povedal a odišiel z mojej izby. Pozerala som za ním a cítila som, ako mi je zle. Oči ma pálili. Rozbehla som sa do kúpeľne a obliala si tvár ľadovou vodou. Nepomohlo to. Začala som plakať.

Pol hodinu som utešovala samu seba, že sme sa s Jeffom nepohádali. My sme sa nikdy nehádali. Bol to jediný kamarát, akého som kedy mala. A vždy bol pre mňa len kamarát. Vnímala som ho ako brata. Nikdy by mi nenapadlo, že by medzi nami mohlo byť niečo viac. Cítila som, ako začínam Hedley nenávidieť. Gabriel mal pravdu. Určite mu o mne nahovorila klamstvá. Pocítila som nával zúrivosti. Chcela som tej suke vyškriabať oči za to, že mätie hlavu môjmu najlepšiemu priateľovi, za to, že ublížila Gabrielovi. Ozvalo sa zaklopanie.
„Ďalej,“ povedala som priškrtene. Vo dverách stála Rebecca.
„Mama sa ťa pýta, či dnes mieniš vyjsť z izby,“ spýtala sa chladne.
„Povedz jej, že už idem,“ povedala som potichu. Rebecca si ma len obzrela, prikývla a odišla. Vzdychla som si. Moja sestra by si možno rozumela s Hedley. Prezliekla som sa do červenej košele a do mojich vyšúchaných šortiek a vybrala sa za Gabrielom. Potrebovala som s ním hovoriť. Potrebovala som sa dozvedieť toho viac o Hedley. Jediné, na čo som bola schopná myslieť, bolo to, že chcem Hedley dostať od Jeffa skôr, ako sa stane niečo zlé.

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování