OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 25. kapitola

16.08.2012 (17:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1164×

 Ozval sa hlasný výstrel, že som mala pocit, akoby mi praskol ušný bubienok. Gabriel ticho zakňučal.
 „Uteč,“ skríkla som na Gabriela, ktorý ma však ignoroval a vrčal ďalej. Začula som ,ako si pripravujú zbrane na ďalší výstrel.
 „Bež, mne neublížia, ty si tu zviera,“ zašepkala som mu do ucha panickým hlasom. Rozbehol sa s kňučaním preč. Lovci sa chystali rozbehnúť za ním.
 „Nie,“ skríkla som na nich ale bolo neskoro. Polovica z nich sa rozbehla do lesa za Gabrielom. Do očí mi vytryskli slzy.
 „Zachránili sme ti život, Melissa,“ ozval sa pri mne hlas policajného dôstojníka. Pri tóne jeho víťazoslávneho hlasu sa mi chcelo vracať.
 „Ten vlk je neškodný, neublížil mi,“ habkala som. On sa však len rozosmial.
 „Blúzniš, dúfam, že ho chlapci nájdu a zabijú,“ povedal rozhodne a potom mi pomáhal vstať. Zahryzla som si do pery. Dúfam, že Gabrielovi sa podarilo utiecť.
 „Kde bývaš?“ spýtal sa ma, akoby to nevedel. Prevrátila som oči nasadla do policajného auta. Celú cestu som bola ticho a bála som sa. Pri predstave, že sa Gabrielovi niečo stalo... Pokrútila som hlavou a zahnala tú myšlienku do kúta. Policajné auto zastavilo pred naším domom. Mama vyľakane zakričala na otca.
„Melissa je tu s políciou,“ kričala. Prevrátila som oči.
„Čo sa deje? Urobila niečo?“ spýtal sa otec otrávene. Dôstojník mu to začal vysvetľovať a ja som sa medzitým snažila vystúpiť z auta. Volala som Gabrielovi, ale nezdvíhal. Musela som sa k nemu dosať.

     Večer som sedela vo svojej izbe na posteli. Potrebovala som vidieť Gabriela. No nezdvíhal mi mobil. Bála som sa. Keď som dohrýzla všetky nechty, ktoré som mala, spomenula som si, že mám číslo na ich pevnú linku. Že mi to nenapadlo skôr. S trasúcimi rukami som vyťukala číslo.
Túút... Túúút...Túúúút.
 „Haló?“ ozval sa ospalý mužský hlas.
 „Warren?“ skríkla som nadšene.
 „Ehm... Melissa? Si to ty?“
 „Áno, Warren, ako je na tom Gabriel, volala som mu, ale nezdvíha mi mobil,“ vyhŕkla som do telefónu. 
 „Spí,“ odpovedal stroho.
 „Musím ho vidieť,“ povedala som rozhodne.
 „Tak príď,“ odvetil s náznakom pobavenia.
 „Nemôžem, bolí ma noha a nemôžem vyhádzať z domu. Znova,“ povedala som mu. Mama s otcom mi už odpustili môj predošlý trest, ale teraz mi udelili nový a vyzerá to tak, že na ňom budú trvať.
„Myslím, že ti môžem pomôcť, obleč sa a otvor si okno,“ rozkázal Warren a položil. Chvíľu som hľadela na hluchý telefón a potom som splnila, čo mi kázal.

     O dvadsať minút neskôr som počula, ako niekto prelieza cez moje okno. Srdce mi začalo rýchlejšie biť, aj keď som vedela, že to nebude Gabriel, ale stále som mala maličkú nádej, že sa možno objaví.
 „Pripravená?“ ozval sa po chvíli Warren. Dychtivo som prikývla. „Fajn, povedala si vašim, že si unavená?“ spýtal sa ma a ja som na neho nechápavo pozrela.
 „Unavená?“ zopakovala som. Warren sa pobavene chytil za čelo a pokrútil hlavou.
 „Obleč si župan, nech nevidia, že si normálne oblečená, doskackaj dole a povedz im, že ideš spať, nechceš predsa, aby ťa prišli skontrolovať a nenašli ťa tu,“ vysvetlil mi. Dávalo to zmysel. Prečo mi to nenapadlo prv? Navliekla som si na seba ružový froté župan a pomaly došla dole.
 „Som unavená, idem si ľahnúť,“ povedala som im a zívla som si, aby to vyzeralo dôveryhodnejšie.
 „Dobrú noc, miláčik,“ zapriala mama. Otec si ma len prezrel, ale nereagoval. Stále bol na mňa nahnevaný, že som sa ponevierala po lese. Vzdychla som si a vrátila sa hore. Warren moju posteľ upravil tak, že to vyzeralo, akoby som v nej ležala.
 „Šikovný,“ zamrmlala som. Warren sa len uškrnul. Vyzliekla som si župan a spýtavo na neho pozerala. Warren ma schmatol do náručia ako to robieval Gabriel a išli sme k oknu.
 „Nie to nebezpečné?“ zašepkala som. Warren si len odfrkol.
 „Nováčik,“ zamrmlal a vyskočil so mnou z okna. Niesol ma na rukách až k autu a vyrazili sme preč.

     Zastavili sme pred ich domom. Warren mi galantne otvoril dvere na aute a chcel ma znova zobrať na ruky.
 „Nie,“ zarazila som ho rázne. „Nepáči sa mi, že zo mňa robíte mrzáka,“ povedala som rozhodne. Warren sa na mňa len uškrnul.
 „Dáma prvá,“ povedal ako pravý gentleman a vychutnával si pohľad, ako krívam. Stav nohy sa mi zlepšil, ale nie je to stále ono.
Otvorila som dvere a cítila som sa ako keby som tam už bývala.
 „Melissa,“ vykríkla Eire a hodila sa mi okolo krku. Neisto som ju objala.
 „Kde je?“ spýtala som sa neisto. Eire ostala ticho a viedla ma do obývačky. Na sedačke ležal Gabriel. Hruď mal nahú a obviazanú. Zovrelo mi srdce pri pohľade na neho. V rámci možností som doskákala za ním.
 „Gabriel,“ zašepkala som a pohladila som ho po tvári. Mierne zarastal. Vyzeralo to na ňom sexy.
 „Melissa,“ zamrmlal takmer v polospánku a uškrnul sa. „Vyzerá to tak, že som získal členstvo v klube mrzákov,“ dodal ironicky.
 „Je to veľmi zlé?“ obrátila som sa na Eire. Tá sa tvárila neutrálne.
 „Nie, ale vylieči sa tak približne za týždeň,“ povedala.
 „Vylieči?“ spýtala som sa nechápavo.
 „Liečime sa rýchlejšie ako ty,“ ozval sa neviem odkiaľ Liam. Spýtavo som sa na neho pozrela, keď som ho zazrela ako sa opiera o rám dverí.
 „Lenže guľka bola dosť hlboko, takže to chvíľku trvá, človek by sa z toho dostával mesiac a my sme fit za týždeň,“ vysvetlil mi. Prikývla som.
 „Ako sa cítiš?“ spýtala som sa ho. Gabriel si vzdychol a snažil sa posadiť. Na tvári sa mu pri tom zjavila bolestná grimasa. Zabolel ma pohľad na jeho bolesť. Ukázal na prázdne miesto vedľa seba a ja som ihneď pochopila a sadla si k nemu. Privinul si ma k sebe a vzdychol si. Eire sa na nás s pobavením pozerala.
 „Začal sa príbeh veľkej lásky,“ zamrmlala pobavene. Gabriel na ňu vrhol škaredý pohľad a Eire sa ihneď odvrátila.
 „Je mi lepšie,“ odpovedal Gabriel na moju otázku, ktorá mi už aj vyfučala z hlavy.
 „Čo s ňou urobíme?“ spýtal sa Warren rezignovane.
 „S kým?“ spýtala som sa zmätene.
 „S Mirandou,“ povedal Liam a sadol si na zem.
 „Čo s tým má ona?“ zaujímala som sa ďalej. Všetci sa spýtavo pozreli na Gabriela. Pochopila som, že on je tu alfa samec. Uškrnula som sa pri tom, ako smiešne to znie. Gabriel prikývol. Nechápala som tieto ich vnútorné monológy.
 „Po tom, čo Gabriela postrelili, som bol s Liamom na obhliadke a zacítili sme pach Mirandy a jej svorky, takže Eire napadlo, či ona nedala tip polícii, že pri potoku je vlk,“ vysvetľoval mi Warren.
 „Tá mrcha,“ zasyčala som. Gabriel si ma privinul bližšie a pevnejšie.
 „Čo s ňou urobíme?“ spýtala sa Eire nesmelo.
 „Zabijeme ju,“ povedal Gabriel rozhodne. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 25. kapitola: