OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 32. kapitola

13.09.2012 (13:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1125×

  Ráno som sa zobudila v prázdnej posteli. Vlastne nebolo ráno, ale takmer obed. Vedela som to, lebo slnko bolo vysoko na oblohe. Cítila som sa skvele. Rýchlo som si obliekla veci zo včera, umyla si zuby a šla na záhradu za vlkmi. Prekvapilo ma, keď som zbadala Eire a Warrena v podobe vlkov. Bojovali proti sebe. Záhradou sa ozývalo vrčanie.
 „Dobre ráno,“ prerušila som ich. Odpoveďou mi bolo vrčanie. Vlastne na mňa nevrčal nikto. Mňa si nikto nevšímal.
 „Dá si niekto kávu?“ Eire s vrčaním skočila na Warrena a zvalila ho na chrbát. Pokrútila som hlavou a šla si po kávu. Keď som sa vrátila, Eire a Warren už boli v ľudskej podobe.
 „Ahoj, Melissa,“ pozdravil ma zvesela Gabriel.
 „Aj si si ma všimol,“ zafrflala som s hranou urazenosťou.
 „Kde mám tú kávu, pre ktorú si šla?“ spýtal sa ma Warren.
 „Nepovedal si, že chceš,“ bránila som sa.
 „Štekol som, že chcem,“ vyhŕkol na mňa Warren a ja som sa len pousmiala. Gabriel sa uškŕňal a odpil si z mojej kávy.
 „Čo ste to tu stvárali?“ spýtala som sa.
 „Trénovali na večer,“ vyhlásil Liam.
 „Na večer?“
 „Ideme zabiť Mirandu,“ pripomenula mi Eire. Úplne som na tú hrôzu, čo chystajú, zabudla.
 „Aha, jasné,“ zamrmlala som.

     Zvyšok dňa som sledovala ako svorka trénuje. Nebolo to príjemné. Odjakživa som nemala rada psie zápasy a ich súboj mi ich pripomínal, aj keď to neboli psi ale vlci.
 „Ako sa máš?“ spýtal sa ma Liam, keď si ku mne prisadol.
 „Neviem,“ odvetila som po pravde.
 „Si zmätená, čo?“
 „Aj áno. Ja neviem, či je to dobrý nápad, aby ste šli zabiť Mirandu, nemôžete jej vrátiť Stevena a na všetko zabudnúť?“ navrhla som. Zacítila som na sebe Gabrielovov pohľad vo vlčej podobe. Radšej som sa nepozrela jeho smerom. Vedela som, že nás s Liamom počúva, a poznala som jeho názor na mier s Mirandou.
 „To nepôjde,“ povedal Liam. „Miranda žije pre to, aby nám ničila život.“
 „Čo ak sa niekomu z vás niečo stane?“
 „Koľkokrát si sa už toto pýtala?“ podpichol ma Liam.
 „Neodpovedal si na otázku,“ trvala som si na svojom.
 „Ach,“ Liam si vzdychol pozrel sa k oblohe, a potom znova na súboj Gabriela a Warrena.
 „Ja čakám.“
 „Keď sa niekomu niečo stane, buď sa z toho dostane, alebo nie. Ideme do toho s vedomím, že môžeme prísť o člena svorky, ale jednoducho musíme Mirandu zlikvidovať.“ Neodpovedala som. Liam sa na mňa pozrel a na mojej tvári mohol vidieť strach a zdesenie.
 „Samozrejme, že sa nám nič nestane, sme silní bojovníci,“ snažil sa ma upokojiť Liam. Začula som zakňučanie.
 „Prestaňte!“ skríkla som na nich. Gabriel uvoľnil zovretie a zoskočil z Warrena. Dvaja vlci a dvaja ľudia na mňa zvedavo pozerali.
 „Myslím, že by ste mali prestať trénovať, už trénujete dosť, ešte sa zbytočne zraníte a oslabíte,“ povedala som a môj hlas neznel rozhodne ako som chcela, bol skôr prosebný. Gabriel prikývol a šiel sa aj s Warrenom premeniť. Zachytila som víťazoslávny pohľad Eire.
 „Čo je?“ spýtala som sa jej nevrlo.
 „Ešte stále nie si súčasťou svorky?“ spevavo sa opýtala a zašla do domu.

      S Eire sme navarili obed. Chceli sme spraviť cestoviny, ale tie sa nám rozvarili, tak sme dali do trúby hotovú pizzu. Celé poobedie sme pozerali televíziu a nikto nemyslel na večer. No nakoniec to prišlo. Všetci sa postupne začali pripravovať na súboj. Warren šiel po Stevena a Liam pripravoval pascu, do ktorej chcel chytiť Mirandu.
 „Mala by si už ísť,“ povedal mi Gabriel nežne.
 „Mali by ste tam neisť,“ povedala som chladne.
 „Melissa,“ povedal Gabriel výhražne.
 „Gabriel,“ odvetila som mu tým istým tónom. Chvíľu sme sa prebodávali pohľadom a mne to pripomínalo staré časy.
 „Chod domov, ľahni si a ráno otvoríš oči a nájdeš ma vo svojej izbe,“ povedal mi Gabriel už milšie. Vzal ma za ruku a viedol ma k môjmu autu. Snažil sa ma nenápadne vyhodiť z domu.
 „Bojím sa,“ povedala som mu už neviem koľký krát.
 „Ja viem,“ odvetil a pobozkal ma na pery.
 „Teraz už choď a nevychádzaj z domu,“ povedal mi. Otvorila som dvere od auta a na mieste spolujazdca sedela Eire.
 „Čo tam robí ona?“ spýtala som sa Gabriela.
 „Nepôjdeš domov bez ochrany,“ usmial sa Gabriel.
 „Dávaj si pozor,“ rozlúčila som sa s ním.
 „Aj ty,“ povedal. „Eire, ty potom príď rovno do lesa.“ Pri tomto rozkaze ma striaslo. Eire so zovretými perami prikývla. Vzdychla som si a naštartovala auto.

     Odstavila som auto. Na verande sedela Rebecca a bezstarostne sa smiala so svojimi kamarátkami. Zabolelo ma pri srdci pri tom, aká je ľahostajná všetkému. Aký ma pokojný život. Nerieši, že jej frajer ide zabiť vlkolaka, ktorý vyvražďuje ľudí v lese.
„Buď opatrná, Eire,“ povedala som jej ticho.
„Nič sa mi nestane,“ povedala sebaisto, žmurkla na mňa a rozbehla sa preč. V diaľke som videla, ako sa zmenila na vlka a začula zavíjanie. Pousmiala som sa a šla do domu.

     Ležala som na posteli a rozmýšľala. Bolo mi jasné, že dnes nezaspím ani keby som si dala lieky na spanie. Listovala som v knihe a bola nervózna. Ruky som mala spotené a roztrasené. Možno sa len zbytočne strachujem. Všetko prebehne v poriadku. Gabriel a jeho svorka sú dobrí bojovníci. Ale čo ak sa niečo pokazí. Neviem si predstaviť, žeby sa malo niekomu niečo stať. Mala som ich všetkých rada iným spôsobom. Z ničoho-nič mi zavibroval mobil. Svietilo tam Jeff.
 Striasla som sa. Prečo mi volá? Určite teraz nie je s Mirandou, tak ma možno chce počuť. Chce sa mi ospravedlniť. Alebo možno sa ma chce spýtať, kde je jeho frajerka. Zvierala som telefón v ruke. Bála som sa zdvihnúť, ale vedela som, že musím. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa upokojiť. Nechcela som znieť podráždene, vystrašene. Chcela som znieť sebavedomo. Nech si Jeff nemyslí, že mi za ním bolo veľmi smutno. Nech si myslí, že som úplne v poriadku. Šťastná. Melissa, koho chceš oklamať. Jeff ťa pozná najlepšie zo všetkých.
Ešte raz som sa nadýchla.
 „Prosím?“ ozvala som sa pevným hlasom a potláčala trasenie ruky. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 32. kapitola: