OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 5. kapitola

15.05.2012 (11:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1341×

EDIT: Článek neprošel slovenskou korekturou.

     Eire sebaisto odomykala dvere domu a ignorovala nervozitu, ktorú prežívam. Možno ju zo mňa ani necítila. Dvere sa otvorili. Eire vošla dnu a ja som ešte chvíľu váhavo postávala na prahu.
 „Vieš aby sme sa mohli spoznať, potrebujem aby si bola vo vnútri,“ zakričala na mňa Eire. Nemotorne som vošla do domu a zatvorila za sebou dvere. Prekvapil ma chlad v miestnosti. Bolo to neuveriteľne príjemne. Nesmelo som sa poobzerala okolo seba. Dom bol zariadený starožitným nábytkom. Cítila som sa ako šteňa, ktoré sa prvý krát zoznamuje s novým prostredím.
 „Nikto tu nie je,“ povedala mi s úškrnom Eire. „Pod ukážem ti moju izbu,“ usmiala sa zvesela vzala ma za ruku a ťahala na poschodie. Toto dievča bolo fascinujúce. Na poschodí bola jedna veľká tmavá chodba s kobercom. Kráčali sme až na samotný koniec. Eire konečne otvorila dvere svojej izby.

***

     Zaplavilo ma slnko. Izba Eire bola ladená moderne. Čo som nepredpokladala vzhľadom na ostatný nábytok. Všetko bolo sfarbené do oranžova až červena rovnako ako vlasy majiteľky izby.
 „Máš to tu pekné,“ zamrmlala som potichu. Eire sa na mňa pobavene usmiala a sadla si na veľký oranžový koberec pri posteli.
 „No áno len ja mám takto zariadenú izbu, ostatné sú elegantnejšie, honosnejšie,“ vysvetľovala mi s nadšením.  Chápavo som prikývla a obzerala si fotky na stene. Väčšinou to boli obrazy oranžových kvetín.
 „Pod sadni si ku mne,“ vyzvala ma. Neisto som si sadla oproti nej. Eire zasadla do tureckého sedu. Červené pramene vlasov jej voľne splývali na chrbát a jej modré oči si ma pobavene obrezali.
 „Takže aké je toto mesto? Deje sa tu niečo zvláštne?“ spýtala sa ma Eire so záujmom v očiach. Pokrútila som hlavou.
 „V tomto meste sa nedeje nič vzrušujúce je to tu veľmi stereotypné,“ odpovedala som jej úprimne.
 „Prečo tu potom stále si?“ spýtala sa zo  záujmom.
 „Mám len sedemnásť, čaká ma ešte posledný rok školy,“ vysvetlila som jej.
 „Neuvažovala si nad tým, že odtiaľto odídeš?“ spýtala sa ma takým tónom, že som mala pocit, že sa ma snaží vyhodiť z vlastného mesta. 
 „Prečo ste sa sem presťahovali vy?“ chcela som vedieť. Eire sa prevalila na brucho a zamyslela sa.
 „Chceli sme mesto v ktorom budeme menej nápadný.“
 „Tak ste si vybrali mesto v ktorom je zaujímavosť aj to keď si niekto prdne?“ spýtala som sa jej na rovinu. Eire sa na chvíľu zamyslela a vyprskla smiechom. Nerozumela som prečo sa smeje tak som sa zo slušnosti usmiala.
 „Takže aj my sme boli veľká novina?“ zaujímalo ju. Prikývla som.
 „Môj najlepší kamarát si myslel , že si chlap,“ oznámila som jej.
 „Eire, heterosexuálne meno,“ odfrkla si. Pousmiala som sa. Eire sa na mňa tiež usmiala ale úsmev jej zmizol behom stotiny.
 „Sú späť,“ oznámila. Srdce mi znova začalo šialene biť.
 „Kto? Čo? Ako to vieš? Ja som nič nepočula?“ chrlila som zo seba otázky.
 „Samozrejme, že nie,“ odvrkla Eire a rozbehla sa k oknu. Nižší živočíšny druh.  Nasledovala som ju a videla Gabriela ako parkuje motorku. Liam a Warren už odomykali.
 „Bude z toho veľký problém?“ spýtala som sa šeptom a Eire iba pokrčila ramenami. Obe sme pozerali na Gabriela, ktorý pri pohľade na moje auto krútil hlavou a zúrivo kopol do kameňa. Zahryzla som si do pery. Toto bude ešte „veselé“.  

***

     „EIRE!“ začuli sme kričať Gabriela z haly. Obe sa nadskočili. Ja som sa tvárila vyplašene a Eire nahnevane. „Eire,“ začuli sme Gabriela znova ale už aspoň nevrieskal. Stále som nezistila rodinné vzťahy medzi nimi čo ma začalo zaujímať až teraz. Gabriel sa správa k Eire ako otec alebo starší brat. Možno sú všetci siroty, skôr sú v sekte. To sa mi pozdávalo viac. Gabriel otvoril dvere izby. Za ním stál Liam a Warren. Ani som si neuvedomila, že sa schovávam za Eire.
 „Čo sa to tu deje?“ spýtal sa Gabriel na oko pokojným hlasom. Na prázdno som prehltla.
 „Pozvala som Melissu na návštevu,“ oznámila mu Eire tónom, ktorým poviete mame, že idete venčiť psa.
 „Nepamätáš sa čo som ti hovoril? Spomeň si ako to dopadlo minule keď sme sa začali baviť s...“ Gabriel sa zarazil ako keby si uvedomil, že som tu ja. Opovrhujúco sa na mňa pozrel, dobre, že ma neopľul.
 „Mala by si odísť,“ povedal slová, ktoré boli venované mne.
 „Rozumiem,“ zašepkala som potichu a vybrala som sa k posteli na ktorej som mala svoju malú čiernu kabelku.
 „Gabriel,“ ozval sa z ničoho nič Liam. „Myslím, že nie je nutné Melissu vyhadzovať môže ostať na večeru ak chce.“ Všetkých v miestnosti tieto slová prekvapili. Gabriel tento návrh zamietol pokrútením hlavy.
 „Gabriel deje sa to až zajtra v noci nie dnes,“ povedal polohlasne Liam. Nechápala som to.
 „Čo sa deje?“ spýtala som sa so záujmom. 
 „Vidíš a je to tu. Ľudia sú príliš zvedavý, do všetkého strkajú nos,“ zavrčal Gabriel.
 „Odchádzam,“ oznámila som z ničoho nič. Neviem čo ma to popadlo. Schmatla som kabelku a ako krpatý Terminátor som šla k dverám. Všetci mi uhli z cesty až na Gabriela. Zdvihla som hlavu aby som na neho videla.
 „Dovolíš?“ precedila som pomedzi zuby. Gabriel tam ešte chvíľu stál ako keby rozmýšľal čo ma povedať no nakoniec mi odišiel z cesty. Plná zúrivosti a adrenalínu som dupala po schodoch.
 „Melissa, počkaj,“ kričal na mňa Liam. Neotočila som sa. Otvorila som vchodové dvere a šla ďalej k autu. Nižší živočíšny druh. Ľudia sú príliš zvedavý.
 „Melissa STOJ,“ kričal na mňa Liam „kráčaš priamo do...“

***

     Nepočula som čo už hovoril. Cítila som ako sa mi stratila pevná pôda pod nohami. Padala som.  Tieto dni sa na mňa lepí smola. Dopadla som na tvrdú zem. Z hrdla sa mi vydral ston.
 „Melissa si v poriadku?“ začula som Liamov hlas plný obáv. Áno som. Chcela som mu odpovedať ale z hrdla sa mi ozval len nejaký chrapľavý zvuk. Videla som len jeho rozmazanú hlavu ako sa nakláňa nad jamou. Jeff. Potrebovala som svojho najlepšieho priateľa. Nech ma dostane z pazúrov bláznov. Nechcem byť v žiadnej sekte. Nechcem byť obetovaná alebo niečo podobné.
 „Je tam dole,“ počula som znova Liamov hlas.
 „Dýcha?“ pýtal sa ustarostený dievčenský hlas. Dýcham a chcem od vás utiecť.
 „Hovoril som, že s tým dievčaťom budú len starosti,“ autor týchto slov bol Gabriel. Jeho hlas by som už rozoznala na míle ďaleko. „Prines ten rebrík, ja tam po ňu skočím ale bez rebríka ju nevytiahnem. Nepozeraj ako vyplašené kura. Bež!“ rozkázal niekomu a ja som cítila ako mi klesajú viečka. Nie nemôžem spať. Musím utiecť. Pocítila som tlak pri mne. Ako keby niečo dopadlo vedľa mňa. Možno niekto.
 „Bodaj by som ťa nikdy nespoznal Melissa,“ počula som Gabriela. Jeho hlas bol blízko pri mojom uchu. Bolo to posledné čo som počula. Zrazu nastalo hrobové ticho.  

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 5. kapitola :