OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 9. kapitola

18.06.2012 (12:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1392×

Oficiálne sa potvrdilo, že Jenny zabilo nejaké veľké zviera. Mala stopy po zuboch na krku a nohách. Na pokojne mesto doľahol smútok. Dnes má Jenny pohreb na, ktorý príde pravdepodobne celé mesto k úcte k zosnulej. Tak to v malých mestách kde každý pozná každého chodí.  Obliekla som si na seba svoje jediné obnosené čierne šaty a vlasy sčesala do elegantného drdolu.

„Už si pripravená?“ spýtala sa ma Rebecca, ktorá mala oči červené od plaču. Nechápala som prečo. S Jenny sa nikdy moc nekamarátila. Práve naopak. Spríjemňovala jej život na strednej tým, že si z nej často robila srandu.

„Myslím, že som,“ odpovedala som. „Vyzeráš krásne Becca,“ povedala som smutným hlasom. Rebecca sa pousmiala a vyšla z izby.  Nech už tento deň skončí.

Pohreb trval hodinu. Potom sme sa všetci presunuli na kár, ktorý usporiadala Jennyna mama na ich záhrade. Počasie bolo na tento deň až príliš krásne a horúce.

„Vyhrievaš sa na slniečku?“ spýtal sa ma Jeff. Otrávene som sa na neho pozrela.  

„Ako je možné, že Jenny zabilo nejaké zviera?“ spýtala som sa šeptom. Teraz sa pre zmenu zatváril otrávene Jeff.

„Prosím ťa nezačínaj s tým zase,“ prosebne spájal ruky. Jeff bol totižto jediný, ktorému som povedala, že podozrievam Gabriela a jeho rodinu. Liezla som mu s tým očividne na nervy. Ale neodradilo ma to.

„Donesiem ti niečo na pitie, aby si mi nedostala úpal,“ usmial sa na mňa a nechal ma samú. Zapozerala som sa na Jenny. Jej fotky boli vystavené všade okolo. Na jednej bola ešte malé dievčatko ako dostala svojho prvého psíka.

„Je to moc pekný kár, že áno?“ začula som za sebou známy hlas.

„Čo tu robíš?“ zasyčala som na Gabriela ale nevenovala som mu ani pohľad. Akým právom prišiel na pohreb dievčaťa do ktorej vraždy bol možno zapletený.

„Potrebujem sa s tebou porozprávať,“ povedal potichu. Takže prišiel len kvôli mne? Srdce mi poskočilo radosťou. NIE! Nemôže mi skákať radosťou. Nechcem mať s Gabrielom nič spoločné.

„Nemám záujem,“ povedala som hlasom, ktorý mal znieť chladne ale znel žiadostivo.

„Melissa, nechcem aby si si o mne myslela, že som to dievča zabil,“ zašepkal potichu a silno mi stisol ruku.

„Vážne?  Myslela som si, že som ti ukradnutá,“ precedila som pomedzi zuby.

„To si,“ takmer skríkol a mňa jeho slova prekvapivo zaboleli. Znova mi uchopil ruku a sklonil sa tvárou ku mne. Delilo nás len pár centimetrov keby som chcela mohla by som sa mu vrhnúť na pery. Zaplavila ma horúčava.

„Nechcem aby si o mojej rodine šírila bludy,“ zasyčal.

„Pusť mi ruku ty idiot,“ skríkla som tak nahlas, že všetci na záhrade sa na nás pozreli. Gabriel ruku stiahol ale stále ma prebodával pohľadom.

„Robí ti problémy Mell?“ spýtal sa ma Jeff ako starší brat, ktorý ma potrebuje chrániť ma. Prikývla som a vzdialila sa od Gabriela. Nemala som tušenia čo to do mňa vošlo, že som mu vynadala. Na svojom chrbte som cítila ako na mňa zazerá. Neobzrela som sa. Jennyna mama na mňa sklamane pozerala.

Ubehol týždeň od vraždy Jenny. Mesto sa pomaly spamätáva z vraždy ale stále ešte začujem ako staré babky diskutujú o jej tragickej smrti pred pekárňou. Ľudia, prestali chodiť opekať do lesa z obavy o vlastný život. Mestská polícia nenašla žiadne stopy po nejakom divom zvierati tak usúdili, že to musela byť nejaká šelma čo sa len tak zatúlala a teraz je už niekde ďaleko od mesta. Počas celého týždňa som nemusela navštevovať letnú školu. No týždeň voľna sa skončil a mňa čakalo ďalšie dopoludnie v škole.  Teší ma len myšlienka na to, že letná škola už bude trvať len dva týždne. Potom budem mať mesiac naozajstných prázdnin. Vonku bolo sedemnásť stupňov. A to je len ráno. Obliekla som  si ľahké biele šaty a vybrala sa do školy.

V triede už sedela Eire. Celý týždeň som nevidela ju a ani nikoho z jej rodiny. Odfúkla som si tváre kučeru a mávla jej na pozdrav. Oči Eire sa rozžiarili radosťou. Ryšavé vlasy mala v dvoch vrkočoch čím mi pripomínala krajšiu verziu Pipi dlhej pančuchy.

„Mell, rada ťa vidím,“ vyskočila ku mne a objala ma. „Dúfam, že na mňa nie si nahnevaná od toho pohrebu som ťa nevidela a vraj si mala nejakú hádku z Gabrielom. Chcela som ti zavolať ale potom som zistila, že nemám tvoje číslo. Bože, som taká rada, že si tu,“ povedala na jeden dych a trochu sa aj zadýchala. Ostala som mierne zaskočená. Stále som ich vnímala ako podozrivých.

„Tak si nahnevaná?“ dožadovala sa odpovede Eire.

„Ja, ja...“ koktala som.

„Prosím ťa, Gabriel je blbec, nebuď kvôli nemu naštvaná aj na mňa,“ dožadovala sa Eire a hľadela na mňa veľkými smutnými modrými očami.

„Nehnevám sa, len potrebujem odpovede,“ povedala som nakoniec. Eire to zaskočilo a so zdvihnutým obočím si prekrížila ruky na hrudi.

„Na aké otázky?“ zaujímalo ju.

„Gabriel mi v tú noc čo zabili Jenny povedal, nech sa vyhýbam lesu, že to nie je  bezpečné,“ zašepkal. Zazvonilo.

„Nebuď hlúpa, les je v noci vždy nebezpečný povedal to ako bežné varovanie,“ zahovárala Eire a zreničky sa jej rozšírili.

„Obidve vieme, že v tom varovaní bolo niečo viac,“ nenechala som sa odbiť.

„Niekedy sa možno dozvieš niečo viac,“ zašepkala Eire sprisahanecky na mňa žmurkol a v tom vstúpil profesor.

Po vyučovaní som klasicky išla k svojmu autu. Pripadalo mi to hrozne stereotypné. Pred školou stál Gabriel. Zamrazilo ma. Nevedela som presne určiť či je to vzrušenie z radosti alebo zhrozenia. Ignorovala som ho a išla si po svojom.

„Mali by sme jej to vysvetliť,“ začula som vysoký hlas Eire. Tvárila som sa, že odomykám auto aby som ich dlhšie počúvala. Áno viem, bola som hrozne „nenápadná“.

„Vážne? A ty si myslíš, že je lepšie aby si o nás myslela, že sme blázni,“ odpovedala Eire na niečo čo Gabriel zamrmlal.

„Nebudem ticho!“ skríkla. Stačilo mi. Odomkla som auto a išla preč. Celú cestu som rozmýšľala. Rozhodla som sa,  že už sa s nimi nebudem baviť. Preruším všetky styky s tou rodinou. Eire vyzerá byť milá ale predsa len patrila k nim. Celé poobedie som trávila s Jeffom a počúvala som o jeho úžasnej frajerke. Stále trval na tom, že sa s ňou musím spoznať. Súhlasila som veď prečo nie. Na večer sme si pustili film Last song pri, ktorom sa Jeff nudil a ja plakala. Odišiel o jedenástej večer. Šla som sa osprchovať.

Čistá a voňavá som sa obliekla do čierneho tielka a obtiahnutých béžových šortiek. Mokré vlasy ma príjemne hladili a mne sa páčilo vdychovať citrónovú vôňu môjho šampónu. Vypla som svetlo v kúpeľni a po tme som si ľahla do postele. Tradične som zaspávala tým, že som striedala otváranie a zatváranie očí. Aj keď som ich chcela udržať zatvorené niečo ma stále lákalo ich otvoriť. Keď som asi po desiati krát otvorila oči aj keď som si povedala, že to už neurobím zazrela som pri mojich oknách čiernu siluetu. Potlačila som výkrik a zasvietila lampu na nočnom stolíku. Stál tam Gabriel. Prišiel ma zabiť. Vedela som príliš mnoho. V hrdle mi uviazol ďalší výkrik. Energeticky som sa postavila a vzala do ruky pilník na nechty. S trasúcou rukou som na neho mierila.

„Nepribližuj sa ku mne,“ zasyčala som a cítila som, že začínam panikáriť. Gabriel si posmešne obzrel môj pilník a zdvihol oči k stropu. Videla som, že jeho pery sa skrivili v úškrne.

„Ak si myslíš, že mi niečo urobíš viem sa dosť dobre brániť a kričať,“ blafovala som. Gabriel sa na mňa pozrel ľadovými očami. Krátko si oblizol pery a jeho oči zaiskrili.

„Vážne si myslíš, že keby som ti išiel niečo urobiť mala by si možnosť kričať?“ spýtal sa ma hrozivým a vážnym hlasom. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 9. kapitola :