OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Za každú cenu - 4. kapitola

24.09.2015 (18:00) • Jessy • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1252×

4. kapitola

„Sam, poď jesť!“ ozval sa z kuchyne Clairin hlas. Sam sa lenivo vymotala spod paplóna, s nevôľou opúšťajúc vyhriate miestočko, a v tichosti sa posadila za prestretý stôl. Claire do stredu položila jenskú misu so zapekanými cestovinami a do pohárov rozliala minerálku.  

„Nemám vidličku,“ posťažovala si Sam, načo si jej mama povzdychla. „Máš nohy? Vieš, kde sú príbory?“

„Jasné, jasné,“ kapitulovala, zdvíhajúc ruky v znaku vzdania sa, a rozišla sa ku kuchynskej linke.

„Chápem, že s tebou plieska puberta, ale sú veci, ktoré by si už mohla vedieť.“

„Od koho by si asi tak mala brať príklad?“ vstúpil do rozhovoru Samin otec Josh a posadil sa na svoje rokmi zaužívané miesto. „Možno je už v tomto štádiu puberty neskoro a v jej počiatkoch si pre ňu nebola práve ukážkový vzor.“

Sam videla, ako sa jej mama prikrčila. Bola si istá, že zatína zuby. Zamrzelo ju, čo nechtiac spustila. Och, bože, keby radšej zostala ticho. Prečo musí vždy všetko pokaziť? Ako je možné, že sa po toľkých rokoch nedokáže poučiť?

Claire s nadnesenou ľahkosťou odhodila utierku na kuchynskú linku, zhlboka sa nadýchla a posadila sa. Bez slova sa chopila Joshovho taniera, aby mu naložila cestoviny. Za ním nasledovala Sam. Keď mali všetci večeru pred sebou, Claire im popriala dobrú chuť.

„Je to presolené,“ zahundral a počastoval svoju ženu kyslou grimasou. Sam sa zamračila, uvažujúc nad otcovými bojkotujúcimi chuťovými pohárikmi. Bola si však vedomá miesta, kde bol pes zakopaný. Prečo musí otec mame neustále vrážať nôž do chrbta?

„Trochu jódu ti neuškodí,“ odvetila Claire diplomaticky a viac mu nevenovala pozornosť.  

Sam vedela, že by táto konverzácia vyústila hádkou, a preto sa rozhodla mierne zakročiť. „Podľa mňa je to tak akurát. Bez soli by to nemalo tú správnu chuť.“

Ďalej jedli mlčky, jediný zvuk v miestnosti vydávalo cinkanie príborov.

„Nevolala ti Mary?“ prerušila ticho Claire.

Sam vedela, kam tým mieri. „Volala. Nie som z toho všetkého dvakrát nadšená.“ Nepochybovala, že ju Susan stihla oboznámiť s celou vecou. 

„Tiež som bola spočiatku prekvapená. Ale keď nad tým viac premýšľam, príde mi to ako skvelý nápad. Čo si o tom myslíš ty?“

„Ak ste nás chceli potrestať, vyšlo vám to na jednotku.“

„O čom je reč?“ dožadoval sa vysvetlenia Josh.

„Mama Saminej kamarátky vybavila pre svoju dcéru a Sam doučovanie z matiky.“

„To z nej máš fakticky až také zlé známky, že potrebuješ doučko?“ So zdvihnutým obočím a dohora zvlnenými kútikmi pier pozrel na Sam. Ona len pokrčila ramenami, venujúc zvýšenú pozornosť jedlu. Josh si pobavene odfrkol. „Po kom to dieťa je...“

Claire jeho poznámky opäť úspešne odignorovala. Vytvorila si ochranný štít proti jeho jedovatým šípom. Aj keď do srdca napriek tomu prenikli, túžba vyšplechnúť mu všetky urážky nazad priamo do tváre v nej rokmi vyhorela. Jed pôsobil vnútorne, rozširoval sa ako rakovina, ale radšej trpela potichu. Nechcela, aby sa jej dcéra opäť toľko natrápila. Aj ona už toho mala dosť a Claire sa dokola čičíkala myšlienkou, že nadídu aj lepšie časy, i keď vo svojej hĺbke cítila, že ešte nenastal definitívny koniec.

„Aj ti vravela, kedy máte prvú hodinu?“ pokračovala v konverzácii. Chcela myslieť na čokoľvek iné okrem spackanej situácie v rodine.  

Sam zavrtela hlavou. „Myslím si, že ani ona to nevie. Celkovo z toho bola dosť rozrušená,“ nasilu sa pousmiala. Sama sa s touto skutočnosťou zatiaľ úplne nezmierila. Po tom, čo s Mary dovolali, päť minút bez pohnutia zízala pred seba, neschopná vstrebať nadobudnuté informácie. Ona a doučovanie? Z matiky? S Hartleym? A všetkým už úplne preskočilo?

Nerozumela, ako mohla Susan s čímsi takým vyrukovať. Doživotné umývanie riadu, pravidelné vysávanie celého bytu, varenie večere, vyšívanie dečiek, odpratávanie snehu spred činžiaku... Hocičo by bolo prijateľnejšie než toto.

Čakala všelijaké „tresty“ a bola pripravená na viacero alternatív. Jedným z nich bolo dokonca zlepšenie si známok, ale mala na mysli prípravu v domácom prostredí, nie na doučku. Keď si však Susan myslí, že im to pomôže, nech sa páči...

Tých pár týždňov nejako vydrží, v živote sa už predsa vyrovnala aj s horšími situáciami.    

Sam po večeri pomohla Claire odpratať riad. Josh sa s pivom rozvalil na sedačke a sledoval záznam baseballového zápasu.

Ako náhle bola kuchyňa uprataná, Claire si zapla televízor v spálni a Sam sa zatvorila vo svojej izbe. Nebolo pochýb, že mama s otcom už dnes neprehovorí. Tento zvyk sa stal v posledných rokoch zaužívanou rutinou. Buď ticho, alebo hádky. Neexistovala stredná cesta. Sam si  spomínala na časy, keď otec mame vyčítal i tú najmenšiu maličkosť a každé jeho slovo bolo ostré ako dvojsečný meč. Mali sa dotýkať iba Claire, ale keď spolu manželia vychovávajú dieťa, nedá sa ho úplne dištancovať, a tak jeho narážky, aj keď nechcene, pociťovala aj Sam.

Myslela si, že spor vyvrcholí rozvodom. Nestalo sa. Spočiatku za to bola nanajvýš vďačná, mala pocit, že sa ich vzťah pomaly sceľuje, svitá na lepšie časy. Čosi ako „nový začiatok“. Hádky síce  trochu ustali a atmosféra zredla, ale vzťah zostal naďalej rozvrátený. Aj takéto následky si vyžiada zranená mužská pýcha...    

Sam zaliezla pod perinu, uši si zapchala slúchadlami a premýšľala nad spoločnou budúcnosťou svojich rodičov. Jestvovala ešte vôbec?

***

Nájsť vhodný termín na doučovanie nemusí patriť medzi najjednoduchšie činnosti. Buď má niečo na programe doúčajúci sa, alebo priamo doučujúci. Keďže sa Maryini rodičia nechceli priveľmi nabúrať Matthewovi do súkromného života, musel sa nájsť ideálny čas na „matematické kurzy pre začiatočníkov“. Po poriadnom zvážení sa horúcim kandidátom stala sobota. Dievčatá mali vstup do akéhokoľvek baru stále zakázaný, takže piatkové ani sobotné večery v spoločnosti nehrozili. Okrem toho, Sam chodila každý druhý piatok na plaváreň a Matthew hrával s priateľmi volejbal. 

Ďalším dôvodom bola tajnosť - keďže Matthew oficiálne doučovanie neponúkal, bolo lepšie, aby sa o tejto výnimke dozvedelo čo najmenej ľudí a nepútala sa zbytočná pozornosť. Sam si nedokázala predstaviť, čo presne mu Susan povedala - či sľúbila -, aby na takýto nápad privolil. Keď sa na to spýtala Mary, odpoveďou jej bolo pokrčenie ramien.    

Čo ju na tom všetkom štvalo najväčšmi, bola nevedomosť. Celá vec sa riešila cez Susan, dievčatá sa na Matthewa nemali radšej ani pozrieť. Preboha! Tak načo na to kývol, keď sa všetci mali hrať, že sa nič nedeje?!

Sam sa dožadovala iba odpovede na otázku „kde sa to má konať?“, ktorá zostala takmer do konca nezodpovedaná.

V piatkový večer sa dozvedela viac. V sms od Mary stálo: Doučko bude u Matthewa doma, zajtra sa o pol štvrtej stretávame na rohu. Sam neskrývala prekvapenie. Ďalší „skvelý“ bod do hodnotnej doučovateľskej zbierky.

Na druhý deň  sa riadila presne podľa pokynov a prišla načas. Ani Mary nemeškala a ihneď oboznámila Sam s Matthewovou adresou. „Ľutujem, no odvoz nemáme. Musíme ísť na vlastnú päsť.“

„A čo chce Hartley za toto všetko?“ spýtala sa Sam. „Pochybujem, že je to čin z čistej šľachetnosti.“

„Neviem, mama tvrdí len toľko, aby sme si s tým nerobili starosti. Vraj sú dohodnutí.“

Keďže mráz nepríjemne štípal tvár a snehové vločky sa vo veľkých chumáčoch sypali z oblohy, nezdržovali sa pomalou chôdzou. Z nasledujúcej hodiny neboli priveľmi nadšené, ale volili menšie zlo - trpieť v teple. Počas týždňa sa už aj tak obe nasťažovali požehnaným počtom, ale želanú zmenu - zrušenie - to neprinieslo.       

„Mám novinku,“ spustila Mary v električke. „Vieš akú?“

Sam pokrútila hlavou, pousmejúc sa. „Nie som Sibyla.“

„Večer mám rande! S Ericom! Vieš si to predstaviť?“ Maryine oči zažiarili.

„Popravde ani nie,“ povzdychla si Sam zarazene. „Myslela som si, že on je už uzavretou kapitolou, veď vieš...“ Nebola to sama Mary, kto vravel, že ak dievča nevyužije prvú príležitosť na rande s „miestne príslušnou celebritou“, viac o ňu nezakopne?  

„Tiež som z toho bola dosť v šoku, ale myslím si, že toto je znamenie z neba!“

Nie, toto je znamenie, že mu chýba sex, nič viac, pomyslela si Sam. Prečo by inak menil svoje zaužívané zvyky?

Nenašla v sebe dosť odvahy, aby to vyslovila nahlas. Ranila by ju tak, ako mnohokrát predtým. Bola by naivná, ak by dúfala, že tentoraz by jej slová mierené na Ericov životný štýl ovplyvnili Maryin názor. Mary videla iba to, čo chcela vidieť.        

„Čo na to vaši? Pustia ťa aj keď máme v podstate zaracha?“

„Budú si myslieť, že som s Lizzy. Vyhovorím sa, že si ideme sadnúť do tej novej čokoládovne. Proti tomu snáď nebudú mať výhrady.“

Sam sa zamyslela. „Počuj, nechceš s tým predsa len chvíľu počkať? Čo ak na to vaši prídu? Zbytočne si ešte viac zavaríš.“

„Neprídu na to. Ja viem, že sa to občas tak nemusí javiť, ale moji rodičia ma nedávajú špehovať. Iste, boja sa o mňa, ale to neznamená, že teraz budú sledovať každý môj krok.“

„Jasné, len... Mám z toho zlý pocit.“

Mary sa pousmiala a položila si ruku na Samino plece. „Nemusíš mať o mňa strach. Som už veľké dievča.“

Keď vystúpili z električky, stačilo prejsť dva bloky a ocitli sa pred Matthewovým panelákom.

„Hm, teraz mi napadlo, nestretneme sa aj s Hartleyho frajerkou, keď ideme k nemu?“ spýtala sa Mary pri vchode, hľadajúc správny zvonček.

„Čo ja viem. Má vôbec niekoho?“

Mary pokrčila ramenami. „Á, tak tu si.“ Zazvonila a o chvíľu už vstupovali do tepla. Sam si z čiapky a čižiem vytriasla sneh. Výťahom sa vyviezli na druhé poschodie, kde vo dverách jedných z bytov zbadali Matthewa. Tmavé vlasy mal neučesané a smiešne mu postávali na všetky strany. Oblečené mal obyčajné sivé tepláky a čierne tričko s krátkymi rukávmi.

„Tak nás tu máte,“ zazubila sa Mary. Matthew sa zasmial. „Nemali ste problém nájsť adresu?“ „Nie, šlo to bez problémov.“

„Niežeby sme si to neboli želali,“ zašomrala si Sam popod nos.

„Dúfam, že prichádzate bez vína,“ pokračoval Matthew stále s úsmevom, keď zatvoril za dievčatami dvere.

Mary si hravo odfrkla.  „Bez vína a v mieri.“

„To som si vydýchol.“

„Počasie stálo na vašej strane. V takýchto podmienkach by z vína zostala akurát tak ľadová dreň.“ Dievčatá sa vyzuli a vyzliekli si kabáty.

„Dajte, vezmem ich, aby sa vysušili,“ ponúkol sa Matthew a vzápätí s nimi kamsi odbehol.

„Pán učiteľ vyzerá ako po prehýrenej noci. Všimla si si?“ chichúňala sa Mary.

„Skôr ma zaujalo, že sa s ním bavíš ako s kamošom.“

„No a čo. Pozri, ja som sa sem nehrnula. Ak tu máme v pohode vydržať ešte niekoľko mesiacov, musím sa chovať prirodzene. A toto je pre mňa prirodzené. Takže sa uvoľni, Whiteová, a zbytočne nestresuj.“

Kiežby to bolo také ľahké. Mary mu, na rozdiel od nej, nebola nesympatická, pomyslela si uštipačne. 

„Aj tak od nás nie je až o toľko starší,“ pokračovala Mary.

O chvíľu sa Matthew vrátil s prázdnymi rukami. „Poďte, budeme v kuchyni.“ Prešli cez obývačku, kde sa Sam zvedavo rozhliadla. Zariadenie bolo strohé: smotanová sedačka v tvare L, lampa, konferenčný stolík, televízor a jedna väčšia polička s knihami. Na nej si všimla fotku Matthewa s akousi slečnou. Matthew na nej vyzeral o poznanie mladšie, takže fotka už musela mať pekných pár rokov. Okrem toho sa v neveľkej miestnosti nachádzal už len menší štvorcový koberec vanilkovej farby. Žiadne doplnky alebo iné čačky. Typická chlapská domácnosť, prebleslo Saminou mysľou. Na počudovanie tu však nebol neporiadok.

V kuchyni sa posadili k štvorcovému stolu, na ktorom bolo porozhadzovaných pár matematických kníh.

„Dáte si niečo? Čaj, kávu...“

„Kávičku, ak môžem poprosiť,“ ujala sa slova Mary. Matthew prikývol a spýtavo sa pozrel na Sam. „Čaj.“

„Ovocný alebo zelený?“

„Ovocný.“

Otvoril kredenc a podal jej škatuľku s čajmi. „Vyberte si, aký chcete.“

Keď mu podala čerešňový, dal zohrievať vodu, na linku rozložil dva bodkované hrnčeky a chopil sa kávy.

„Mám technickú otázku,“ začala Mary.

„Počúvam.“

„Dokedy asi bude trvať doučko?“

„Dlho nie.“

„Super, dnes mám totiž rande, tak som sa obávala, či prídem načas.“

Sam mala chuť vyskočiť z okna alebo prinajmenšom si obúchať hlavu o stôl. Načo mu to, preboha, hovorí? Toto bola jedna z tých chvíľ, kedy jej Maryino chovanie skutočne pilo krv. Nenapadlo jej, že pokiaľ by mu náhodou zavolala Susan, mohol by sa jej o tom zmieniť?

„Nebojte sa, rande v pohode stíhate,“ v jeho hlase sa ozýval úsmev.

„Super!“

„Len aby si to Eric dovtedy nerozmyslel,“ neodpustila si Sam poznámku. „Totižto dosť svoje názory mení.“

„Ale prosím ťa, jasné, že nerozmyslí. Pozri, aj teraz mi napísal sms.“ Zamávala jej s mobilom pred tvárou. „Mám z toho dobrý pocit, Sam.“

„A o koho sa jedná, ak to nie je tajné?“ zaujímalo Matthewa. No, a už sme doma. A že Susan nemá špehov... Ale fajn, nech si to Mary rieši sama.

„O Erica Marleyho.“

„To je váš spolužiak, nie?“

„Áno.“

Keď pred ne Matthew položil šálky s kávou a čajom, tiež sa posadil k stolu.

„Môžeme začať?“

„Ehm, môžem ešte poprosiť mlieko?“

„Jasné, je v chladničke.“

Mary vyskočila na nohy ako srnka a Sam neušiel Matthewov pobavený pohľad. Ako sa dokáže jej kamarátka chovať tak uvoľnene, keď jej žalúdok bol stiahnutý ako vo zveráku?

Cítila sa trápne. Sedela tam v tichosti jak päť peňazí, zatiaľ čo sa jej kamarátka s Matthewom zhovárala ako so starým známym. Ako náhle mala Mary mlieko v káve, mohli začať s matikou.

„Rozhodol som sa, že začneme s aktuálnym učivom, ktoré preberáme aj v škole, lebo o týždeň z neho budete mať test a chcem, aby ste dostali dobré známky. Nabudúce sa ale vrátim k učivám z nižších ročníkov, ktoré si preberieme ešte raz. Čo sa týka prvého ročníka, budú to výroky a výroková logika, absolútna hodnota, čo je pozvoľnejšie učivo...“

„Čaká nás aj geometria?“ zaujímalo Sam.

Matthew prikývol. „Tej sa nedá vyhnúť. Je to jedna z hlavných častí na SAT teste.“

„A stíhame to vôbec všetko?“ Pochybovala.

„Určite nie dopodrobna. Budeme to brať tak trocha z rýchliku, ale ja si myslím, že to, čo si prejdeme, vám v máji na testoch postačí.“

Prekliate testy. Okrem iného vraj majú študentom pomôcť pri výbere vysokej školy. Nebolo na to ešte času dosť? Sam by si ju o rok vybrala aj bez testovania!

„Ale teraz sa poďme venovať funkciám,“ rozhodol Matthew  a pustil sa do vysvetľovania. Dievčatá spočiatku úplne tápali, ale keď pred nimi vypočítal krok za krokom tri príklady, obom sa o kúsok vyjasnilo. Prinajmenšom to tak aspoň vyzeralo. Následne dal každej rovnaké zadanie a nechal im čas, aby sa k výsledku pokúsili dopracovať samy. Sam sa snažila napodobniť jeho predchádzajúci postup, ale nakoniec len obhrýzajúc ceruzku nechápavo hľadela na príklad.

„Ja to neviem,“ posťažovala si a s povzdychom sa oprela o stoličku. Matthew si prezrel jej papier. „Veď zatiaľ je to dobre. Pozrite sa na to,“ podsunul papier späť pred ňu a pichol prst na graf. „Kde je minimum? V ktorom bode?“

„V treťom?“ pípla nesmelo.

„Prečo na ňom?“

„Neviem,“ priznala bezmocne. „Keď ono je to pre mňa ako španielska dedina.“

„Ale máte pravdu. Je to v treťom bode,“ usmial sa. „Iba chcem, aby ste si vždy vedeli svoje tvrdenie odôvodniť.“

„Tak to už dupľom neviem. Jednoducho... Kuknem sa a vidím,“ pokrčila ramenami. Matthew sa zasmial a Sam sa pri tom zvuku z neznámeho dôvodu trochu uvoľnila. Ich pohľady sa stretli a ona si uvedomila, že takto blízko pri ňom ešte nebola. Ani keď sa zhovárali vtedy pri katedre, ani nikdy inokedy. Keď sa usmieval, nepôsobil tak tvrdo a nedotknuteľne. Dokonca práve naopak. A tie oči. Sam si nikdy doteraz neuvedomila, aké sú tmavé a hlboké. Z tej malej diaľky, čo naňho pozerala, sa zdali byť ešte tmavšími, takmer až čierne.  

„Zato mne vyšlo minimum v dvojke. Ja to kašlem!“ odfrkla si Mary, prekrižujúc si ruky na hrudi. Sam v rýchlosti odtrhla pohľad od Matthewa a rýchlo zažmurkala, keď stočil svoju pozornosť k Mary. V hrdle mala sucho - zaliala ho už vlažným čajom.

„Mary, no tak, neopúšťame sa...“

Po tom, čo sa aj ona dopracovala k správnemu výsledku, Matthew priniesol akési papiere.

„Každej z vás dám dve takéto A4, sú na nich čisto zadania príkladov. Bol by som rád, ak by ste si niektoré prepočítali. Nemusíte všetky, aspoň takých desať. Keby ste mali s nejakým problém, nabudúce mi o ňom povedzte a prejdeme si ho spoločne. V škole tieto príklady budeme prerátavať, tak nepredpokladám, že by došlo k nejakým problémom.“

„Aspoň desať?! To je viac ako dosť, nie?“ spýtala sa Mary zhrozene.

„Matika sa dá naučiť iba počítaním. Ešte vám môžem požičať túto knihu, týka sa vyslovene iba funkcií, ale mám iba jednu, tak jedine, že si ju potom vystriedate.“ Schytil zo stola knižku menšieho formátu a podal Sam.

„Ďakujeme.“

„Nie je zač... Tak na dnes to asi zabalíme, čo poviete?“

„Súhlasím. Ešte totiž nemám celkom premyslené, čo si večer oblečiem...“ zatvárila sa Mary premýšľavo. Sam nad ňou krútila hlavou. Kým sa obúvali a Matthew im šiel po kabáty, sykla na Mary. „Ty si strašná krava!“

„Prečo?“

„Načo si mu hovorila o tom rande? Čo keď tvoja mama bude chcieť vedieť, ako to šlo na doučku a zavolá mu?“

Mary pretočila oči. „Bože, nepreháňaj to. Čo si myslíš, že nemá nič na práci, len aby si vyvolávala s Hartleym?“

Keď sa Sam nadychovala k odpovedi, objavil sa na chodbe Matthew, a tak zostala ticho.

Mary sa stočila na päte, keď vychádzali von z dverí. „Pán učiteľ, viete udržať tajomstvo?“

„Ehm... áno,“ zatváril sa nechápavo.

„Tak vás prosím, nechajte si to, že mám dnes rande, pre seba. Viete, keby sa náhodou o čokoľvek zaujímala moja mama.“

Matthewovo obočie vyskočilo až ku korienkom vlasov, kým mu konečne došlo, na čo Mary naráža. „Jasné. Platí.“

„Ďakujem.“ S úsmevom prikývol a rozlúčili sa.

„No vidíš, dá sa s ním dohodnúť. Netreba z toho hneď robiť vedu,“ podotkla Mary, rozchádzajúc sa k výťahu. „Možno to tu nakoniec ani nebude také hrozné.“

Sam sa zadívala na papiere s príkladmi, ktoré akurát vkladala do kabelky. „Tri hodiny, Mary, a je koniec nášmu dočku. Pretože toto nedáme ani my, ani on.“ Nenarážala len na matematiku.

***

Nasledujúceho piatku sa Sam nemohla dočkať. Tešila sa na plaváreň tak, ako ešte nikdy. Potrebovala po celom týždni úpenlivého študovania matematiky a ostatných predmetov konečne vypnúť. Mary celých päť dní básnila o Ericovi, o ich úžasnom rande a o tom, ako sľubne to s ich budúcim vzťahom vyzerá. O mega fantastickom, priam nadprirodzenom bozku, ktorý jej ešte v sobotu dal, sa Sam skoro aj snívalo. A Maryino pubertálne chovanie jej liezlo nanajvýš na nervy.

Mala pocit, že jej exploduje mozog. Bola by najradšej, ak by sa celý víkend nemusela na knihy ani len pozrieť, ale vedela, že je to nemožné - v sobotu ju opäť čakalo doučovanie. Aspoň pochopila funkciám, čo bolo jediné pozitívum týždňa.

Vyšla z bazéna a okolo tela si omotala osušku. Odrazu jej ktosi zozadu priložil dlaň na oči, kvôli čomu ľakom vykríkla. 

„Prosím ťa, pokoj,“ zasmial sa Brian.  

„Ty si taký hňup,“ štuchla ho do hrudi. „Vieš, ako si ma vystrašil?“ Brian bol kamarát, s ktorým sa spoznala minulý rok na plavárni a okamžite si kamarátsky padli do oka.

Opäť sa zasmial a Sam sa zatvárila urazene. „Ale nooo, snáď sa na mňa nebudeš hnevať. Veď ja ťa mám rád.“

„Ja viem.“

„Dlho som ťa tu nevidel, už som si myslel, že sa pod tebou zľahla zem.“

„Bolo toho dosť, nestíhala som.“

Brian sa zamračil. „Čo si taká zmorená?“

„Ťažký týždeň.“

„Veľa učenia či niečo osobné?“

„Veľa učenia.“

„To tak býva. Ale môžeš byť rada, prišiel som ťa spasiť.“

„To je milé, no ideš neskoro.“

Zatváril sa nechápavo.

„Pred dvetisíc rokmi to Ježiš urobil za teba,“ zachichotala sa.

S úľavou pretočil oči. „Ty si ťapa. Ale na drink ťa pozvať môžem, či nie?“

„Brian...“

„Žiadne také,“ skočil jej do reči. „Už je to skoro mesiac, čo si mala narodky a ešte stále sme to spolu neoslávili. Nehnevaj sa na mňa, ale neosláviť osemnástku so svojím dobrým kamošom, je neprípustné!“

„Nebolo kedy. Prepáč, že som sa sem od Vianoc nedostavila.“

Opäť pretočil očami. „Ešte sa ospravedlňuj... Čo bolo, bolo, dôležité je, že teraz si tu. Tentokrát mi neutečieš. Neboj sa, darček mám,“ naširoko sa usmial. Briana bolo ľahké si obľúbiť. Nech sa dialo čokoľvek, bol veselá kopa.  

Sam sa zasmiala a pokrútila hlavou. „Toho sa nebojím. Ale čudujem sa, že si na to ešte nezabudol. Piaty január bol už dávno.“

„Na teba sa nedá zabudnúť, Sam.“ Cinkol jej ukazovákom po nose. „Tak čo, berieš? Ale upozorňujem ťa, že nie neberiem ako odpoveď.“

„Rada by som,“ priznala, „ale nejde to. Mám menšie zaracha, teda, nemôžem sa k žiadnemu baru ani len priblížiť.“

Brian sa zatváril napoly prekvapene, napoly pobavene. „Ty - také slušné dievča? Prosím pekne, čo si robila?“

„To je na dlhšie rozprávanie.“ 

„A keby sme šli do čajovne alebo do kaviarne? To predsa nie je bar. Pekne by si mi mohla všetko vyrozprávať.“

„Tak fajn, to by možno šlo. Ale naozaj iba na chvíľu, už je dosť neskoro. Nechcem si to u našich ešte viac nahnúť.“

Brian zažiaril doslova ako vianočný stromček. „Okej, tak iba na chvíľu.“

Sam bola rada, že ho vidí a vlastne i to, že ju pozval von. Konečne na chvíľu kamsi vypadne.

Šla sa osprchovať a vyfúkala si vlasy. Potom napísala mame sms, že ide s kamarátom z plavárne von a vráti sa trochu neskôr.

Pred vchodom na ňu čakal Brian. Orieškové vlasy mal už suché, ale predsa prekryté kapucňou z hrubej zimnej bundy. Ako náhle sa k nemu priblížila, ponúkol jej svoje rameno, ktorého sa so smiechom chopila. „Nesmej sa, veď som nejaký džentlmen.“

Rozišli sa k jeho autu.  

„Prepáč, neviem sa nesmiať.“

„Že si to ty, odpúšťam ti.“

„Ó, to je veľkorysé. Čím som si to vyslúžila?“

„No predsa tým, že dýchaš,“ zatváril sa smrteľne vážne, ale kútiky úst sa mu hýbali.  

Opäť sa zasmiala. „Prestaň, ešte sa budem červenať. Ale dnes ti ide karta, uznávam.“

Ani Brian sa neubránil smiechu. „Máme prvé rande, musím sa snažiť, nie?“   

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za každú cenu - 4. kapitola: