OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Za každú cenu - 8. kapitola

09.11.2015 (09:00) • Jessy • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1442×

8. kapitola

Suplované hodiny patria u študentov všeobecne medzi najobľúbenejšie. Zastupujúci učiteľ zadá poslané úlohy a hodina prebehne viac-menej v uvoľnenej atmosfére. Väčšina študentov sa aj tak venuje inej práci, hladiac si svedomie tvrdením, že času na vypracovanie budú mať za celý týždeň ešte požehnane. V pondelok a utorok sa na takej matematike vydržať dalo. V stredu začala byť situácia o poznanie horšia. Pre Sam určite.

Lucas a Martin, jej dvaja podarení spolužiaci, sa začali nudiť natoľko, že si spísali zoznam všetkých dievčat z ročníka, ktoré rozdelili do skupín a následne do troch príslušných kolónok - sexy a pekná (skupina „dal by som si povedať“), priemerná (skupina „dal by som si povedať v stave podnapitosti), asexuálna a nudná (skupina „neoprel by som o ňu ani dedov bicykel).     

Niežeby Sam extra záležalo na zadelení, ale keďže sedeli za ňou, počula každé jedno slovo, ktoré im vychádzalo z úst. Skončila na hrane druhej a tretej skupiny s verdiktom: tuctová, nie práve najkrajšia, ale možno by sa s tým niečo dalo urobiť, a nudná. Žena sa môže snažiť nebrať si podobné mužské názory osobne, lenže sú priveľmi silné a pichľavé na to, aby srdce neprebodli. Zvláštne ju pri ňom zabolelo.

Počula, ako sa bavia o Mary, spievajúc ódy na jej postavu, a o Miley, ktorá skončila rovnako v prvej skupine. Sam bolo z ich rečí zle. Skutočne majú chlapi také nízke pudy?

Mala chuť utiecť alebo prinajmenšom si zapchať uši. Pokúšajúc sa prísť na iné myšlienky sa pustila do výpočtu príkladov. Jej duša sa však cítila nadmieru urazene a ponížene. Mali pravdu, keď povedali, že je škaredá a nudná? Naozaj na nej nebolo nič zaujímavé a čo by, ako sa hovorí, stálo za hriech?

Nezáleží na tom, Sam, nezáleží, snažila sa nahovoriť svojmu zranenému egu, lenže vedela, že v skutočnosti na kráse záležalo až priveľmi.

„Sandra, ehm, Samantha,“ poklepkal ju po pleci Lucas. Otočila sa, tváriac sa neutrálne a tak, že si jeho prerieknutie nevšimla. Netušila či to povedal naschvál, alebo si skutočne nebol schopný za tri roky zapamätať jej meno.

„Nedáš mi opísať tretí príklad?“ pokračoval. To si uhádol, chlapče, pomyslela si trochu samoľúbo.

„Prepáč, ešte tam nie som,“ zaklamala, ľútostivo krútiac hlavou. Odvrátila pohľad späť k zošitu, pokračujúc vo výpočte šiesteho príkladu. Ani trochu ju drobné klamstvo nemrzelo.

Bol to vcelku mierne iritujúci deň. S Mary prehovorili len striedmo, ich uzmierenie - i keď len čiastočné - sa neudialo za dramatických ani dojemných momentov. Mary si totiž svoje previnenie, ak by sa to tak vôbec dalo nazvať, vôbec neuvedomovala. Naopak, cítila sa nevinná. K sobote sa vôbec nevrátili. Život šiel jednoducho ďalej. Obe mali svoju hrdosť, ktorú ani jedna nedokázala aspoň na chvíľu prehltnúť a ospravedlniť sa. Lenže skutočne by sa mala ospravedlňovať Sam? Mala vôbec začo?

Lizzy sa radila s Mary, čo kúpiť Tomovi k narodeninám. Sam sa cítila odstrčená na druhú koľaj. Vždy to riešili spolu, odrazu už nebola potrebná.

Chichotali sa, keď Mary navrhla, že erotická spodná bielizeň by určite nevyšla na škodu. Následne debata skĺzla až k priznaniu, kedy  spolu páriky naposledy spali, a aká bola Mary vynervovaná, keď v sobotu prespávala u Erica, ktorého izba sídlila naproti tej rodičovskej. Keď sa následne objavil vo dverách triedy a pozrel na ňu, jej líca chytili farbu prezretých čerešní.

Po zvyšok týždňa sa Sam cítila neviditeľná. Opäť sa dostavil ten zvláštny pocit samoty a nepochopenia. Túžila po silnom objatí a, nech to znelo akokoľvek sentimentálne, zašepkaní: „Bude to v poriadku.“ V podstate aj všetko v poriadku bolo, iba... Jej vnútro bolo zranené. Ale akosi dlhodobejšie než si pôvodne myslela. Akoby sa so svojimi priateľmi začala odcudzovať až jej neostal dokopy nikto, na koho sa mohla spoľahnúť.  

Keď v piatok večer ležala v posteli, žmúriac na plafón, hlavou jej vírili nepríjemné myšlienky. Každoročný priebeh rodinných stretnutí, kedy si ju strýko doberá ohľadom partnerov. Keď máte pätnásť-šestnásť, dá sa na tom zasmiať. Keď máte sedemnásť a na obzore nikoho, pohodíte rukou, hovoriac si: „Veď niekto sa nájde.“ No keď máte osemnásť a na vašom stave sa stále nič nemení, začnete nad chýbajúcou polovičkou premýšľať čoraz častejšie. Sam sa pretočila na pravý bok, krčiac sa. Dotieravý hlások v jej hlave jej pripomenul Lucasov a Martinov stredajší rozhovor. Prečo sa jej natoľko dotkol? Žeby mali skutočne pravdu? Možno bola nepekná. To by mohlo byť dôvodom jej problému. Možno mala zostať sama navždy. Život sa netočí len okolo chlapov, treba im prať, variť, žehliť... Žena si vystačí aj sama so sebou...

Zaúpela do paplóna. Prečo radšej nepremýšľa nad diskotékami?! Zavri oči, Whiteová, a spi! Krajšia aj tak nebudeš...

Lenže nedostatok lásky až priveľmi bolel. Bola v človeku zakorenená hlboko.A nakoniec mu i tak prinesie bolesť a problémy. Bola vlastne šťastná osoba, že nikoho nemilovala tým románovým spôsobom. Veru, láska mnohokrát zaslepuje oči. Aspoňže tie jej zatiaľ dobre videli. Musela sa zasmiať nad vlastnými absurdnými myšlienkami. Nie, v skutočnosti nebolo na chýbajúcej láske nič dobré. Musí sa s tým mizerným pocitom iba naučiť žiť.

V sobotu ju Brian vytiahol von. Na doučovanie nešla, Matthew sa síce neozval, ale predpokladala, že hodina sa minulý týždeň automaticky zrušila kvôli chorobe.

S Brianom sa chvíľu prechádzali, baviac sa o nevinných témach. Poznali sa natoľko dobre, aby vycítil, kedy ju čosi trápi, alebo jednoducho nie je s „kostolným poriadkom“. Táto vlastnosť bola v niektorých situáciách dobrá, v iných neveľmi. Napríklad teraz.

„Dobre, vyklop to,“ povzdychol si znenazdania.

„Čo?“

„Vidím, že nie si vo svojej koži.“

„Ale som, všetko je v pohode.“

„Určite?“

„Áno,“ snažila sa o presvedčivý úsmev.

Brian zastal a nedôveryhodne sledoval jej tvár. Vedela, že jej na to neskočil, ale nebola si istá, či sa o tom chce baviť. Kým s myšlienkami bojovala len vo svojej hlave, nemusela sa báť ublíženia druhému. Boli to predsa jej problémy, nikoho iného. Mala im čeliť sama. Čo keď sa jej jedného dňa otočí chrbtom aj on? Mary vôbec netrápilo, že sa ich kedysi niekoľkohodinové rozhovory scvrkli na premáhané pozdravenie. Sam bola vždy tá, čo hádzala ich priateľstvu záchranné lano. Tá, čo ich ťahala z problémov. Trápilo ju, keď sa nerozprávali. Už sa na ňu nehnevala, už bola len sklamaná. Prečo jej minulý týždeň, keď jej nebrala mobil, nenapísala sms-ku, aby na doučko nešla? Prečo hrala urazenú, keď v skutočnosti bola iniciátorkou ich nezhôd?

Možno boli až priveľmi rozdielne, aby ich priateľstvo mohlo fungovať a teraz sa len naplnil jeho čas. Vraj najlepšie priateľky. Jasné...

„Dobre,“ povedal Brian nakoniec, „povieš mi to, keď budeš chcieť.“ Chvíľu kráčali mlčky, blížiac sa k Lake Union. Posadili sa na voľnú lavičku, sledujúc pokojnú hladinu vody. Vonku bolo pekne, vo vzduchu sa vznášala jar. 

„Včera som mal rande,“ usmial sa Brian.

„Zase?“

„Aké zase? Práveže po sto rokoch,“ zasmial sa.

„Ja len že tak si nazval aj naše januárové posedenie v kaviarni a nebolo to rande,“ vysvetľovala Sam a pobavene zdvihla obočie.

„Ale ty vieš, že si ťa rád doberám. Včera to bolo naozajstné.“

„A to dievča vie, že to bolo naozaj?“ zaškerila sa.

„Ty si trubka,“ pretočil oči so smiechom. Sam by klamala, ak by tvrdila, že nebola prekvapená. Na druhej strane bolo len otázkou času, kedy Brian vyrukuje s podobnou vetou. Bol fajn chalan, bolo logické, že sa dievčatám, keď ho bližšie spoznajú, zapáči. 

„Poznám ju?“

Brian pokrútil hlavou. „Nemyslím. Volá sa Angela. Spoznali sme sa asi pred mesiacom a... je úžasná.“  Vytiahol z vrecka mobil, chvíľu v ňom čosi hľadal a nakoniec Sam ukázal fotku dievčaťa s dlhými čiernymi vlasmi a tmavohnedými očami. Farbou pripomínali Matthewove. 

Sam sa pousmiala. Nebola si istá prečo. Či kvôli sympatickej dievčine, alebo spomienke na Matthewa. Ktovie ako sa má. „Má krásne vlasy, vyzerá ako vystrihnutá z rozprávky.“

„Hej, ako Pocahontas.“ Sam pozrela na Brianovu tvár. Hľadel na fotku s toľkou nehou, až ho priam nespoznávala.

„Vyzerá to tak, že Pocahontas našla svojho Johna Smitha.“

„Bol by som rád, ale nechcem predbiehať, celé je to ešte čerstvé.“

„Držím vám palce.“

„Vďaka.“

Sam sa usmiala, neubrániac sa menšiemu povzdychu. „Aspoň jeden z nás je šťastný.“     

„No fakt, čo sa stalo? A predtým, než mi povieš, že ma nechceš zbytočne zaťažovať, tak ti chcem zase ja povedať, že to nie je žiadne zaťažovanie, otravovanie ani nič podobné. Jednoducho chcem vedieť, prečo je moja kamoška smutná a chcem sa jej pokúsiť pomôcť. Takže tri, dva, jedna a ideš na to.“ Prekrížil si ruky na hrudi a spýtavo sa na ňu zahľadel.

„Aký vážny výraz si nahodil.“

„Neodbáčaj od témy.“

Samin smiech sa vytratil. „Vieš, Brian, cítim sa strašne sama, opustená...“ Vyrozprávala mu celý príbeh týždňa. Hádku s Mary, pocit beznádeje, pre ňu nejestvujúceho miesta odpočinku, a celkove nepríjemnú situáciu.

„Je to akoby sa mi zrazu všetci otočili chrbtom. Akoby ma nikto nemal rád. Ani Lizzy sa so mnou v poslednom čase nebaví tak, ako predtým. Neviem, kde som urobila chybu, nikomu som nič zlé nepovedala. Mám pocit, že ako náhle niekomu začnem viac dôverovať, nakoniec sa na mňa aj tak vykašle.“ Čakala, že odpovie na spôsob väčšiny ľudí: „Hm, to je mi ľúto, ale neviem ti nijako pomôcť,“ čím by celá debata zhasla. Ľudia neradi počúvajú o problémoch, stránia sa ich, máloktorí poskytnú skutočne povzbudzujúcu radu. Povedať, že nevedia pomôcť, je najľahšie, zbavuje ich to zodpovednosti a nešpinia si ruky.

Brian stisol pery. „Nemyslím si, že je to tvoja chyba. Pred pár rokmi som si prechádzal niečím podobným a priznám sa, dodnes sa necítim vinný. Človek, ktorý sa nazýva tvojím priateľom a nakoniec sa na teba vykašle, ním nikdy nebol, Sam. Občas sa stáva, že v najhorších chvíľach, keď potrebujeme pomoc, sa nám žiadnej nedostane. Bolí nás to, ale prináša aj pravdu, ktorá nemusí byť vždy radostná. Vidíme, kto je tu skutočne pre nás. No zato, že niektorí ľudia sú svine bez chrbtovej kosti, neznamená to, že všetci sú takí. S dôverou je to ťažké, pretože v tom momente dávaš druhému kúsok zo seba. Vždy je to risk, ale keď natrafíš na správneho človeka, máš spojenca, ktorý ťa podrží. Sam, nelipni na Mary iba zo strachu, aby si nezostala sama. Mohlo by sa stať, že prehliadneš človeka, ktorý by ti bol lepším priateľom.“

„Lenže my sme si rozumeli, prežili sme spolu toľko vecí...“

„Áno, ale už ste obe dospeli a očividne máte každá iné priority. Chápem, že keď má teraz Erica, chce byť s ním, ale to neznamená, že má na teba dlabať. Eric ju neospravedlňuje.“

Sam sa vtisli slzy do očí. „Asi máš pravdu.“

„Poď sem,“ stiahol si ju do náručia. Ešte nikdy neviedli takýto rozhovor. Vlastne ani nevedela, že Brian vie byť taký vážny. Sam však pomohol k uvedomeniu situácie a možno aj k ďalšiemu postupu v živote.

„Nikdy nie si sama. Vždy tu bude niekto, na koho sa môžeš obrátiť. Sľubujem, že sa ti nikdy neotočím chrbtom. Keď sa ti to však bude zdať, poklepkaj mi po pleci a otočím sa naspäť. Môžeš sa na mňa kedykoľvek spoľahnúť.“

„Aj o polnoci?“ pípla nevinne.

„Jasné.“  

Sam sa odtiahla, utierajúc si slzy. „Ďakujem. Znamená to pre mňa veľa.“

„Nemáš vôbec začo.“

„Už chápem, čím si očaril Pocahontas,“ zasmiala sa popri stále zotrvávajúcich vzlykoch. Brian sa schuti zasmial. „V skutočnosti to bolo naopak, ona očarila mňa. Veľmi mi pomohla.“

„Mrzí ma, že som v ťažkých časoch nestála pri tebe tak, ako ty pri mne.“

„Sam, to nie je o revanšovaní sa. Ťažké časy má z času na čas každý. Ale som si istý, že aj ty niekomu jedného dňa podáš pomocnú ruku. Občas sa naozaj potrebujeme iba vyrozprávať.“

„Som rada, že si spoznal Angelu.“

„Takú čistú dušu som ešte nestretol. Ona je doslova ako anjel.“

„Anjel nemusí byť nevyhnutne dobrý. Vezmi si takého Lucifera.“

„To máš pravdu. On bol dokonca archanjel.“

„Trošku nechápem, ako sa mohol tak zmeniť, keď bol stvorený ako dokonalý. Boh ho mal rád, mohol sa prechádzať po nebi, hrať si na harfe, v podstate mu nič nechýbalo...“

„Bol taký pekný a inteligentný, až mu z toho preplo,“ pokrčil Brian ramenami. „Nanešťastie pre nás, obidve položky mu zostali. Ale Angie je aj pekná, aj inteligentná, aj dobrosrdečná.“

„Je fajn vedieť, že takí ľudia ešte nevymreli.“

Brian dostal chuť na kebab, tak sa vybrali na jedno z lepších miest v Seattli. Sam síce nebola hladná, ale bolo jej s Brianom dobre a domov sa jej ísť nechcelo. Jeho slová jej pomohli i keď boli sčasti bolestivé. Ale nič boľavé netrvá večne. Mal pravdu, keď povedal, že v ťažkých chvíľach si uvedomujeme, kto pri nás naozaj stojí. Boli si bližší než by si bola pomyslela.

Po zvyšok dňa riešili bežné témy, opäť to bol ten starý Brian, ktorý jej dokázal zlepšiť náladu.

„Cibuľu by som asi nemal jesť, keď sa večer stretávam s Angie, však?“

Sam sa zasmiala. „Aj jej dobrosrdečnosť a tolerancia má svoje medze!“

„Nieže si ju odplaším.“

„John Smith tiež bojoval o lásku... Aspoň ten od Disneyho.“

„Ale Angie má tiež dosť silný vzťah k prírode, to nebude náhoda,“ zasmial sa.

„Vidíš to, zaspievate si „Farby vetra“ a budete obaja spokojní.“

„Si robíš srandu, ale som zvedavý, podľa akej rozprávkovej predlohy sa bude odoberať tvoj milostný príbeh.“

„Kráska a zviera, len v opačnom prevedení,“ odvetila bez premýšľania. „Krásavec a škrata.“

„Plánuješ sa zmeniť na škratu?“

„Podľa prieskumov mojich spolužiakov ňou už som,“ zazubila sa.

„Toto nemyslíš vážne...“

„Myslím.“

„Dúfam, že vieš, že to nie je pravda.“

Pokrčila ramenami. „No... niečo na tom asi bude, keď to tvrdia.“

„Škaredá žena neexistuje. A ty nemáš vôbec žiadny dôvod pochybovať o svojej kráse.“

Pousmiala sa. „Si milý, Brian, gentleman.“

„Neboj sa, tebe a tvojmu budúcemu budú musieť tvorcovia spraviť novú rozprávku: Kráska a krásavec,“ zahýbal obočím. „Ale, pravdaže, na Johna a Pocahontas mať nebudete,“ hrane si odkašľal.

„Prirodzene.“

Zaplatili a chystali sa rozlúčiť, ale to by sa nemohla prejaviť Samina „šikovnosť“. Keď sa otáčala k Brianovi, aby mu zakývala, nevšimla si obrubník nachádzajúci sa pár centimetrov za ňou. Ani netušila ako, ale odrazu sa ocitla rozčapená na zemi ako palacinka na panvici. Pri páde si skrútila pravý členok do neprirodzenej polohy a cítila bolesť v krížoch.

„Preboha, si v pohode?!“ ratoval ju Brian.

„Takto asi nebo nevyzerá, však? Takže žijem. Asi.“ Chopila sa jeho ponúkanej ruky, aby ju mohol vytiahnuť na nohy. Vtedy jej však do pravej vystrelila ostrá bolesť a zistila, že sa na ňu nevie postaviť.

„Au. Vykrútila som si členok.“ Keď sa darí, tak sa darí...

Brian si plesol po čele. „Zavolám taxík, počkaj.“

„No, asi ti nikam neodskackám.“

Brian ju objal okolo pása, kým pripomínajúc bociana na jednej nohe skackala k lavičke. Cítila, ako jej opúcha chodidlo. Do nemocnice ísť odmietla, Brianovi sľúbila, že si to doma obviaže a už sa nehne. Keď ich taxík doviezol k nej domov, pomohol jej vyjsť na poschodie. Tam si ju prevzala Claire, ktorá ju ihneď po Brianovom odchode poslala do vane a následne jej nohu namazala octanovou masťou a obviazala. Sam sa zatvárila kyslo.

„Neksichti sa. Musíme zraziť ten opuch.“

Malo to aj svoje pozitíva - nemusela ísť do školy. Lizzy sa jej ozvala, spytujúc sa, čo sa s ňou deje. Mary sa neozvala vôbec. Na najväčšie prekvapenie jej v utorok napísal Matthew. Jednalo sa o doučovanie vo štvrtok, pretože im dve hodiny odpadli a potrebovali dobehnúť zameškané. Zamýšľal, že jednu hodinu by si dali na štvrtok, druhú klasicky na sobotu.

Sam si odfotila obviazanú nohu a poslala mu fotku s textom: Asi to nepôjde, je zo mňa kalika. :(

Na odpoveď nečakala dlho. Čo si robila? :D

Tvárim sa, že toho smejúceho sa smajlíka som si nevšimla. A spadla som.

Prepáč, smajla som nemyslel zle, pôvodne som si myslel, že si sa len snažila vyhnúť písomke z matiky, preto v škole chýbaš. Ale poslala si mi dôkaz, tak sa teším, že neblicuješ. ;)

Ty sa tešíš z cudzieho nešťastia?! Ts!

Nie, teším sa, že neblicuješ. Čítame s porozumením. Skoro sa uzdrav, v sobotu ťa čakám.

A keď nebudem fit?

Budeš.

Tak keď bude, tak bude...

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za každú cenu - 8. kapitola: