OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Za rázcestím - 1. kapitola

13.06.2011 (17:00) • SimonniaS • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1166×

„Čím si staršia, tým si krajšia,“ zaševelil Kenton a pohladil mladé dievča po líci.

Clayrbourne sa začervenala a s hanblivým pohľadom naňho vzhliadla. Mladík sa tajomne usmial a do svojho pohľadu zapojil všetku silu a krásu očí farby najtmavšej noci. Sústredil sa na dievčinu a jej správanie, pokúšal sa o to, aby mu celkom podľahla a nechcela odísť, keby ju o to požiadal.

Clayrbourne sa nebránila, plne prijímala, čo jej dával, nechcela zaostať za ostatnými rovesníčkami, netúžila byť terčom ich posmechov. Kenton sa na ňu uprene díval a ona sa pod tým pohľadom roztápala a najradšej by sa na neho vrhla a vášnivo ho bozkávala.

„Prišla si ma o niečo požiadať, pokiaľ si spomínam,“ prerušil Kenton duševné spojenie a podišiel k stolu. Do pohára nalial priezračnú vodu z hlineného krčaha a nasypal do nej zopár čerstvo natrhaných byliniek.

Clayrbourne sa spamätala, vnútorne sa otriasla a prisvedčila. „Môj otec potrebuje ten vývar od Calhouna, v nohe mu opäť neznesiteľne láme.“

Kenton sa na ňu zase podmanivo usmial a podal jej pohár. Už-už sa išla napiť a jeho oči sa blýskali od nedočkavosti, keď zrazu do chalupy vošiel Calhoun a zaburácal: „Ej, dievča! Konečne si sa ukázala!“

Kenton jej vytrhol pohár z ruky a obsah vylial na podlahu z udupanej hliny. Clayrbourne sa naňho začudovane pozrela a spýtala sa: „Prečo si to urobil?“

„Špinavý pohár, moja chyba, počkaj, nalejem ti do druhého.“

V Kentonovi to len tak vrelo. Vrátil sa k stolu a otočil sa im chrbtom. Vypláchol pohár a nalial jej čistú vodu. Calhoun jej dal potrebný vývar a Clayrbourne napokon po chvíli odišla.

„Čo si jej tam namiešal?“ Calhoun skríkol a chytil ho za tuniku.

Kenton sa mu však vytrhol a vzal misku s bylinkami do ruky.

„Nedáš tomu pokoj, pokým to nevyskúšaš, čo?“ zahundral Calhoun a posadil sa k stolu.

Calhoun vychoval a zaúčal Kentona od jeho narodenia. Odtrhol ho z náručia jeho umierajúcej matky a odniesol ho ďaleko, kde sa usadili. Keď ich ľudia začali podozrievať, okamžite sa zbalili a išli ďalej. Calhoun mal už päťdesiat rokov, pomedzi krátke hnedé vlasy sa jagali šediny. Strnisko na brade si pestoval už roky a postavu si udržiaval driečnu a pružnú. Na svoj vek toho dokázal ešte všeličo. Jediná vec, ktorá sa mu vymykala spod kontroly, bol dvadsaťročný Kenton, vysoký a štíhly mládenec s bielou pokožkou s tmavými očami a čiernymi vlasmi po plecia. Odkedy dosiahol desať rokov, stával sa čím ďalej tým tvrdohlavejší a svojvoľnejší. Nedal si rozkazovať a všetko chcel vyskúšať práve tak ako teraz.

Calhoun ovládal prírodné sily a poznal účinky všetkých rastlín v Británii. S týmto umením oboznámil aj Kentona a naučil ho reč Zeme, s ktorou s pomocou silou mysle vedel ovládať predmety a živly, vniknúť do mysle živočíchov a teraz sa ho pokúšal oboznámiť s ľudskou mysľou, hoci mu to nebolo veľmi po vôli. Tušil, že Kenton to zneužije, preto s tým naňho šiel pomaly. Jednoducho povedané, Calhoun bol čarodejník podliehajúci matke prírode.

Kenton sa ku všetkému staval s úctou, hoci Calhoun si myslel opak. No mladík chcel vedieť viac, nielen o prírode, ale o ľuďoch a ich citoch. Dával si pozor a prijímal Calhounove slová o ľudskej mysli s rozvahou a spoznal, že jeho majster sa mu s tým nechce veľmi zdôveriť. A potom, čo chcel spraviť dnes, to bude ešte ťažšie. Bylinky, ktoré nasypal Clayrbourne do vody, ju mali spútať a pomútiť jej myseľ aj srdce tak, že by sa Kentonovi oddala a nemusel by sa snažiť so zvádzaním. Hoci ani to by mu nezabralo veľa času.

Kenton sa vyznačoval tajomnou krásou a vyžarovala z neho dôvera a múdrosť. Preto ho všetky dievčiny v dedine obdivovali a tajne snili o tom, že si vyberie práve jednu z nich, ožení sa s ňou a splodí dieťa. No on chcel pravý opak. Síce mágiu bral vážne, nenarábal  ňou vždy opatrne. Doteraz však nepoužil na zvádzanie žiadnu bylinku, bál sa, že by sa to proti nemu obrátilo. Nakoniec sa dnes na niečo také odhodlal a bol pripravený vyskúšať určité bylinky, aby sa jeho život konečne rozbehol v tejto nudnej dedine, kde sa nikdy nič nedialo.

„Keby som len bol tušil, že z teba vyrastie taký zvodca ženských sŕdc! Predtým si ich dokázal opantať iba slovami a pohľadom, nestačí ti to? Musíš na nich skúšať aj toto? Vyslovene som ti to zakázal, mágiu nikdy nepraktizuj na ľuďoch, ak ju ešte dokonale neovládaš!“

„Samozrejme, áno, viem, viem...“ prikyvoval Kenton na jeho ďalšie výčitky.

Keď už dozneli, Kenton sa vybral na prechádzku do lesa a hore vŕškom, odkiaľ mal výhľad na celú dedinu. Ľahol si do trávy a díval sa na tyrkysovú oblohu s bielymi obláčikmi. Tu chodil stále, keď ho Calhoun rozhneval a on už nemal náladu počúvať ho a učiť sa novým veciam.

Chvíľu len tak rozjímal a tešil sa peknému počasiu, no viečka mu opadli a Kenton si podriemkaval v náručí slnečných lúčov, keď tu zrazu na sebe pocítil váhu človeka. Najprv otvoril jedno oko, potom si vzdychol a povedal:

„Margaret, pred tebou sa neskryjem, však?“

„Nikdy.“

Otvoril oči a nad sebou uvidel usmievajúcu sa tvár otravnej Margaret. Ryšavé vlasy jej padali do tváre a modré oči koketne prižmúrila. Ľahko zavlnila chudým telom a kostnaté ruky si založila vbok.

„Zlez zo mňa,“ prikázal jej Kenton a pokúsil sa posadiť.

Margaret však pokrútila hlavou a zvonivo sa zasmiala. Kenton si preto ľahol a ruky si založil pod hlavu.

„Pobozkaj ma, Kenton,“ zašepkala Margaret.

„Tieto pery ti už nepatria. Už dávno nie.“

Margaret sa zamračila a zliezla z neho. Hodila sa na trávu vedľa Kentona pozrela sa mu do tváre.

„Tušila som to. Chceš teraz Clayrbourne.“

„Azda ma aj sleduješ?!“ skríkol rozhorčene a posadil sa.

Margaret sa zaškerila a začala si veselo hvízdať.

„Raz na to doplatíš. Nebudem to navždy brať ako zábavu,“ pohrozil.

„Poznáš moju podmienku. Ak ju vyplníš, skončím s tým.“

„To áno, ale upíšem sa najotravnejšiemu dievčaťu pod slnkom.“

Napriek urážke sa Kenton zohol nad Margaret a podmanivo sa na ňu usmial. Ona sa okamžite napäla a oči sa jej otvorili dokorán. Kenton sa pomaly blížil k jej tvári, uprene sa jej díval do očí svojím typickým hypnotizujúcim pohľadom a Margaret, celá vzrušená, sa odrazu nemohla ani pohnúť, zavrela oči a čakala dotyk jemnej pokožky pier... Nakoniec sa jej zazdalo, že jeho tieň zmizol a ani bozk neprichádza. Otvorila oči a uvidela Kentona, ako kráča dole úbočím smerom k dedine.

Vyskočila na rovné nohy a utekala za ním. „Počkaj! Kenton! Prečo mi to robíš? Prečo ma necháš trpieť? Máš z toho radosť?“

Kentona tieto slová zarazili a zastal. Margaret ho dohonila a postavila sa pred neho zadychčaná a strapatá.

„Nechcem, aby kvôli mne niekto trpel,“ odvetil tichým hlasom a vzal do rúk Margaretinu tvár.

„Tak potom? Ak si ma nevezmeš, budem trpieť do konca života.“

„Margaret... Zabudni na mňa,“ povedal vážne a tieto slová ju zasiahli priamo do srdca. „Ak by som sa rozhodol s tebou žiť a spojiť svoj život s tebou, sám by som ti priniesol to najväčšie utrpenie. Calhoun zo mňa vychoval čarodejníka. Pokušenie vyskúšať nové čary na najbližšom človeku by bolo obrovské. Margaret, nechaj ma na pokoji. Nikdy si ťa nevyberiem.“

Pustil ju a pokračoval v ceste. V Margaret to len tak vrelo. Krv v žilách dosiahla svoj vrchol, dievča duplo nohou a zaťalo ruky v päsť.

„Budeš môj. Ja ťa dostanem! Aj keby som mala dušu upísať samej Rynlin!“ Zvrtla sa na päte a odkráčala preč úplne opačným smerom.

Kenton bol nahnevaný. Pokúšal sa, aby Margaret len účinkom jeho slov na neho zabudla, ale vedel, že ju ešte aj podporil v snažení.

Rýchlym krokom sa poza dedinu vrátil do chalupy a ľahol si na svoje lôžko v kúte. Calhoun sa zase niekam stratil.

Už ma to nebaví podriaďovať sa mu a odchádzať, kedy sa jemu zachce, pomyslel si. Ale všade, kde by som šiel, by ma Margaret našla a keď je so mnou Calhoun, neodváži sa aspoň priblížiť k nášmu domu.

Z premýšľania ho vyrušil hlasný dupot a do chalupy vrazil Calhoun.

„Okamžite si pobaľ všetko potrebné, odchádzame!“ vykríkol a začal pobehovať po dome a zháňať veci.

„Čože? Čo sa stalo?“ spýtal sa Kenton a vstal.

Calhoun sa naňho vážne zahľadel. „Neviem, či si to naozaj vykonal ty, ale ja tomu obvineniu neverím.“

„Nerozumiem. Aké obvinenie?“

„Za dedinou sa našlo mŕtve dievča. Zaškrtené. A je to Margaret.“

„Čože?!“ Kenton sa cítil ako ovalený kyjakom.

„Jeden pastier z dediny ťa s ňou videl hore na vŕšku a... Videl vás, ako sa hádate. Potom keď našiel jej telo, spojil si dohromady dva a dva a...“

„Stretol som sa s ňou, to áno a nahneval som ju. Vieš, aká je otravná. Ale ja som ju nezabil!“

„To je teraz úplne jedno! Nikto ti to neuverí! Nikto na svete neverí slovám obvineného a ešte keď sa o ňom hovorí, že je čarodejník!“

Tieto slová Kentona prebudili a preto sa zapojil do balenia. O malú chvíľu už cválali na koňoch preč z dediny smerom na juh a len tak-tak ušli pred rozzúreným davom do hustého lesa.

Autor: SimonniaS (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za rázcestím - 1. kapitola :