OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zamotaná love-story



Zamotaná love-storyPredstavte si, že všetko po čom túžite máte, ale predsa vám niečo k dokonalému šťastiu chýba. Hlavná hrdinka knihy, Miriam Isabell Paulovičová, je obyčajné 15 ročné dievča, ktoré má skvelú partiu kamarátok, milujúceho a verného priateľa a úžasnú rodinu, na ktorú sa môže kedykoľvek spoľahnúť. Toto všetko jej však nenahradí prianie, o ktorom sníva takmer 2 roky. Jej najväčším prianím je stretnutie so svojou staršou sestrou, žijúcou v Anglicku, ktorú nevidela dobré 4 roky. Na veľké zdráhanie a prosíkanie, ju rodičia nakoniec pustia a tajné želanie sa jej splní. Miriam tak čakajú dni plné dobrodružstiev a zoznámenie s novými ľuďmi. Spozná tam dokonca aj záhadného chlapca, ktorý do nej nechtiac dvakrát narazí a vzbudí pocity, ktoré doposiaľ ešte nezažila... Domov sa vracia ako vymenená s bohatými zážitkami o ktoré sa podelí so svojimi najbližšími. Ako veľmi ju však tieto pocity poznačia??? Bude aj naďalej chodiť s človekom, ktorý ju miluje??? A čo ak vám poviem, že hľadanie po neznámom, nebolo až také bezúspešné ako sa zdalo??

Zamotaná love - story.

Prológ

Svoju prvú lásku som stihla spoznať už v trinástich.  Keď po takmer 3 rokoch chodenia s ním, sme si tak dobre rozumeli a skoro vôbec sme sa nehádali, usúdila som, že možno je to aj pravá láska.  Môj  pocit však trval  len do okamihu, keď som sa v jeden prekrásny deň nezahľadela do belaso-modrého „neba“.


1. kapitola - Pozvanie a odhalená pravda

Ahoj segra!

Ako sa máš? Čo je nové vo „väzení“?  Ja som sa práve s Harrym presťahovala do väčšieho bytu.  A predstav si, už máme dokonca aj prvé ohlasy návštevy. Preto ti píšem tak skoro. Dnes totiž večer robia Davisonovy (naši susedia) party a pozvali nás. Veď vieš, treba spoznávať nových ľudí. J Inak , ako sa majú fotrovci? Teda lepšie povedané, otec?  Ozaj, chcela som sa ťa to spýtať už skôr ale nebolo kedy. Neprišla by si toto leto ku mne? Aspoň na niekoľko dní. Viem, že si chcela ale náš  „sudca“ ti to nedovolil. Dúfam, že mama nebude pre tento krát proti. Skús ich nejako presvedčiť, prosím a daj mi čo najbližšie odpoveď.  Budem musieť končiť, lebo prišiel akurát Harry z práce. Tak sa maj a daj čím skôr vedieť. Ria

Práve ohromená e-mailom, ktorý mi poslala sestra z Anglicka, kde žije približne už 4 roky, som nemohla uveriť tomu, o čo ma žiada. Ona chce aby som prišla k nej, na niekoľko dní!!! Ona ma pozýva do Anglicka! Tam, kde som po celý čas chcela ísť! Po celý čas, za tie 4 roky, som tajne dúfala, že ma pozve. A ona to práve urobila.

V tom sa ma zmocnil neopísateľný pocit šťastia. Mám program na prázdniny. Nebudem trčať doma a nudiť sa...

Plamienok nádeje, radosti a šťastia, mi odrazu zhasol a zmocnili sa ma výčitky.  I keď som na jednej strane túžila isť sa pozrieť do Anglicka, na druhej strane, som Peťovi, môjmu priateľovi, s ktorým chodím už skoro 3 roky, sľúbila, že budem s ním.  Prázdniny sme si naplánovali takmer dopodrobna.

Ako mu mám teraz vysvetliť, že mi písala sestra a chce aby som prišla k nej?  Musím to nejako vymyslieť. Hoc neviem ako ale niečo urobím. Prv to však musím povedať rodičom. To bude teda ťažký oriešok hlavne pre mamu...

***

„Ahoj mami,“ pozdravila som ju, keď som prišla z vonka. Bola som totiž s Peťom a našou partou.

„Ahoj zlatko. Tak čo ako bolo vonku?“ spýtala sa ma mama a popritom pozerala svoj obľúbený seriál.

„Ako zvyčajne,“ odpovedala som a tiež sa zahľadela na film.  Myšlienky mi však pracovali úplne iným smerom.

Mám jej to teraz povedať? Povedz to.  Teraz alebo nikdy.

„Mami?“ ozval sa po chvíľke môj jemný hlások.  Chcela som si totiž zvoliť rozumnú a upresňujúcu taktiku.

Nad odpoveďou len od hmkala.

„Mami, písala mi Ria.“ Slová sa mi vypustili z hrdla skôr, než som si stihla uvedomiť.

„Ria?“ spýtala sa ma a upriamila svoju pozornosť na mňa. V tom som v jej očiach zbadala chvíľkovú črtajúcu sa bolesť a smútok, ktorú okamžite zamaskovala hnevom.

Viete aby ste to pochopili.

Pred takmer 4 rokmi, sa v našej rodine udiala hrozná vec, pre ktorú sa moja sestra odsťahovala z domu. Bol to teda jeden z dôvodov.

Moja mama má alebo lepšie povedané kedysi mala, zvláštnu povahu. Bola príliš obetavá, milujúca matka. Veľmi sa starala o Riu, kontrolovala ju a keď nedajbože, neprišla domov načas, mala z toho zle. Vtedy bolo priveľa hádok. Vlastne pochytili sa za každú maličkosť. Možno si pomyslíte, obetavá matka chcela dobre dcére ale na druhej strane priveľa kontroly tiež škodí. Ja som však vtedy bola malá a tak som si moc podrobností nepamätala, pretože  sa vždy s spolu zatvorili do izby a tam sa hádali.  Tieto hádky trvali niekoľko mesiacov. Dôvod? Ria bola už odmalička živé dieťa. Neznášala, keď musela byť zatvorená doma. Milovala spoločnosť ľudí. Možno preto bola v škole obľúbenou.  V skratke nenávidela byť zavretá doma, medzi štyrmi stenami. Mala veľa priateľov a s nimi chodievala na party, diskotéky a po všelijakých iných oslavách. A tu vznikol najväčší problém. Spočiatku to naši akceptovali ale neskôr, keď Ria začala troška popíjať, bolo zle. V škole mávala zlé výsledky a tak začala dostávať zaracha. To sa jej však neľúbilo a po vážnom rozhovore sľúbila, že sa polepší. A skutočne si výsledky v škole zlepšia a bola znova poslušná žiačka, s vynikajúcim prospechom.  Naši  mohli byť znova hrdý a pýšiť sa. To však nevedeli, čo Ria robí potajomky. Že v skutočnosti, začala brať drogy. „Vďaka“ ním bola čulá, vedela sa rýchlo naučiť a tak stíhala všetko, čo chcela. Keď sa to po niekoľkých mesiacoch dozvedeli naši, bolo to hrozné. Mama  vystrájala ako najatá a otec, to ani nepopisujem jeho beznádejné sklamanie v očiach. Vtedy dostala Ria svoje najväčšie zaracha.  Netrvalo to však dlho, pretože vtedy sa udialo niečo v našej rodine, na čo rodičia, hlavne mama, spomínajú s ťažkým srdcom. Moja staršia sestra to vtedy nevydržala a vykričala im totálne všetko. Mama a Ria sa vtedy pohádali skoro až do krvi. A potom  mama povedala niečo, čo mi ani nenapadlo vo sne, že by to Ria zobrala doslovne. Mama jej totiž povedala, že ak sa jej nepáči, môže ísť, že ju tu vôbec nedrží. A Ria si v tom momente zobrala len najnutnejšie veci a medzi dverami povedala matke, že ju nenávidí a že už o nej nikdy nechce počuť.  Moja mama sa v tom momente rozsypala. Nasledujúce mesiace chodila po dome ako telo bez ducha. Nedalo sa s ňou vôbec komunikovať. Pri večeri bolo vždy ticho. Skratka ticho jak v hrobe. Našťastie, sa po nejakom čase ako tak dala dokopy. S určitými zmenami ale predsa to bola stará známa mama. Jedna zo zmien, čo sa udialo v rodine, bolo akceptovanie, že sa už nikdy nebude vravieť o Rií. Pre rodičov bola akoby mŕtva. Ak mám pravdu povedať, mrzelo ma to. Mrzelo ma, čo spravila Ria a mrzelo ma aj to, že jej vtedy mama vykričala. Nikdy som však nemala odvahu, povedať mame aby sme Riu vyhľadali. Ako čas letel, situácia sa začala pomalý vracať do starých koľají. Mne prestavali izbu a Máriine(mojej sestry) veci dali preč. Musím povedať, že po vyše roku mi sestra začala chýbať.  I keď sme si vtedy neboli nejako  blízke ale ja tak predsa. Chýbala mi jej spoločnosť, jej šialené nápady a delenie sa o izbu. To, že sme o nej nehovorili, bolo pre mňa veľmi ťažké.   Po roku a aj niečo, sa však udiala vec o ktorej som snívala po celý čas. Ozvala sa mi Ria. Ešte doteraz neviem ako sa jej to podarilo, veď email som si založila vtedy len prednedávnom ale našla ma. A bola som tomu skutočne rada. Vysvetlila mi, čo sa s ňou stalo. Vraj sa po tej nešťastnej hádke odsťahovala k svojej najlepšej kamarátke a začala si privyrábať ako čašníčka. Chvíľku jej trvalo, pokým si zarobila dostatok peňazí aby mohla odtiaľto zmiznúť. Po mesiacoch a dosť slušným ušetreným balíčkom, sa s kamošku rozhodla, že by mohli skúsiť šťastie v cudzine. A tak spolu odsťahovali do Londýna. Spočiatku mali vraj ťažké obdobie. Však viete, ubytovanie, práca a všelijaké iné veci. Našťastie, sa na ne po niekoľkých týždňoch, usmialo šťastie a začali pracovať ako sekretárky, v jednej malej firme.  A tam sa Ria zoznámila s Harrym. On pracoval v oblasti marketingu a ona, po veľmi dobrom pracovnom výkone sa  nakoniec  stala jeho osobnou asistentkou. Vďaka práci sa spoznali lepšie a o niekoľko mesiacov spolu začali chodiť a sú spolu až doteraz. Ria sa zmenila a je z nej dospelá a zodpovedná žena.  O tom, že s ňou píšem,  vie vlastne len ocko. Pred mamou to tajíme. Otec sa nakoniec s Riou uzmieril a dokonca občas spolu voláme, keď je mama v práci. Je to vlastne naše také tajomstvo. Teraz sa to však musí dozvedieť aj mama. Ak tam chcem ísť. Viem, že ocko mi to istotne dovolí ale mama, to bude určite tvrdý oriešok.

„Áno Ria,“ potvrdila som  jej a čakala na blížiacu sa reakciu.

„Ja to dievča nepoznám,“ vyhŕklo takmer po 5 minútovom tichu z mamy. Nad jej odpoveďou so len prevrátila očami. Typická ako malé dieťa. A potom, že po kom je Ria?

„Mami ,viem, že to, čo sa stalo pred rokmi....“

„... bolo jasne povedané! Tvoja sestra si už pred rokmi zvolila jasnú cestu. Opustila nás a mne povedala, že sa už nikdy nevráti. Nepamätáš sa? Bola si tam tiež.“ zvolala nahnevane mama, nad čím som sa  vôbec nedala vyviesť z miery. Myslela som si totiž, že bude takto reagovať a pripravila som si nejaké argumenty, ktoré by ju mali ako tak presvedčiť.

„To všetko sa udialo pred viac ako 4 rokmi. Ria dotiaľ dospela a je z nej  zodpovedná žena.“ namietala som a presvedčujúco sa zahľadela na mamu. Musí mi uveriť! Ria už nie je taká a ja si  svoju sestru jednoznačne obhájim aj keby to bolo posledné, čo mám spraviť.

„Odkiaľ to vieš?“ opýtala sa ma odrazu a zahľadela sa na mňa skúmavým pohľadom.
A do šlaka! Zabudla som, že ona o ničom nevie. Čo teraz? Tak sa zdá, že musím s pravdou von o niečo skorej, než som plánovala.

A tak som sa na mamu nebojácne zahľadela a začala.

„Lebo si s ňou píšem skoro 3 roky,“ odpovedala som úplne pokojne.

V tom rýchlosťou blesku stála na nohách a bola by som prisahala, že sa zahnala. Myslela som, že mi podá no nakoniec to zamaskovala stlačením pästi.

„Ako si dovolila? Ako si s ňou môžeš po tom všetkom písať? Nehanbíš sa? Myslela som si, že aspoň ty budeš  mať rozum ako normálna dcéra ale ty namiesto toho...“ stratila reč a len tak na mňa hľadela. Bola naozaj veľmi naštvaná.

„Mám sa hanbiť? A začo mama? Za to, že sa mi ozvala sestra? Že chce písať aspoň so mnou, keď ju odkopla vlastná matka?“ Nechcela som byť hrubá ale keď chce počuť pravdu, bude ju mať.

V tom mama chcela niečo povedať ale prerušili ju vchodové dvere, ktoré niekto otvoril. Bol to otec ktorí práve prišiel z práce.

„Ahojte rodinka,“ zvolal otec akoby nič a chcel nas objať, keď v tom si všimol ako sa na seba s mamou hľadíme.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa po chvíľke s nadvihnutým obočím.

„Naša milovaná dcérka si píše s Riou a vôbec nám to nepovedala.“ Predbehla ma s odpoveďou mama.

Otec sa v tom na mňa zahľadel, krátko si odkašlal  a potom povedal.

„ A je na tom niečo zlé Beatris?“

„Zlé? Ty si sa hádam zbláznil Daniel! Ešte si si to nevšimol? Ria chce našu dcéru poštvať proti nám. Ako jej môžeš držať stránku?“ opáčila sa na otca a úplne celá bez seba začala kričať.

Toto sa mi hádam vážne sníva. Ako si toto môže mama myslieť?

„Nie mama, ona ma proti tebe nepoštve a nikdy to ani nerobila. Neviem, ako si to môžeš myslieť.“

„Čo chcela?“ spýtal sa ma oco, nad čim maminu poznámku odignoroval.

„Chcela aby som tam prišla za ňou na pár dní,“ vysvetlila som mu a popritom celý čas hľadela na mamu. Bolo mi absolútne jedno čo si myslí.

„Nevravím, už ju štve...“ nedopovedala, pretože ja som ju ihneď umlčala.

„Nedovolím aby si takto vravela o Rii. Opakujem ti ešte raz. Nikdy ma proti tebe neštvala, a ani to nechce robiť, lenže keď to budeš neustále vravieť mami, tak sa to stane ale nie jej vinou ale tvojou. Nezabúdaj, ja nie som taká ako ona. Po sebe si skákať nenechám. A hoc pripúšťam, že nesiete na tom obe vinu, ona sa cez to preniesla a je z nej už normálna žena ale o tebe pochybujem. A vieš čo? Za to, že ty s ňou neudržuješ kontakt, neznamená, že nebudem ja. Ako si pred chvíľu povedala, je to moja sestra a predovšetkým tvoja krv. Nechápem, čo proti nej máš. Ja ťa však môžem ubezpečiť, že kontakt s ňou nepretrhnem a do Anglicka za ňou pôjdem!“  povedala som takmer cez stisnuté zuby a nahnevane pozerala na matku. Veľmi ma jej konaním naštvala.

„To teda určite nie mladá dáma. Ešte máš len 15 a našťastie robím za teba rozhodnutia ja,“ povedala. Teraz to pripadalo akoby sme boli 2 rozzúrený býci, ktorí bojujú o svoje územie. Ja som sa určite nehodlala vzdať a ani ustúpiť.

„Chceš stratiť aj mňa? Vieš, že mám kam ísť. Tak si rozmyslí, čo povieš mami.“ Tie slová mi vybehli tak rýchle z úst, že som sa len čudovala. Potom som už len vybehla po schodoch a ani sa na svojich rodičov nepozrela.

Môžu si čo chcú vravieť. Ja so Anglicka pôjdem!

 

Ľudom kt. by som chcela venovať túto poviedku:

Mirč♥: Venujem ti ju preto, lebo to tak cítim. Lebo každopádne, si druhá hlavná hrdinka, ktorá to tiež nebude mať s láskou ľahké a v neposlednom rade pretože, Nicolas a Marissa :) veď ty vieš o čom :D

Kajuš-Twojko♥- Venujem ti celú poviedku, pretože si to zaslúžíš! :* Dúfam, že sa ti bude páčiť:)

Lilly♥:Venujem ti ju kvoli tomu, že mi opravuješ chyby(Ďakujem veľmi moc!) a preto lebo si verná čitateľka:)

Hachinka♥: Venujem, pretože si jedna z hrdiniek, ktorá tu tež vystupuje :P Nechajte sa prekvapiť :P



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zamotaná love-story:

1. MirrorGirl454
20.10.2010 [17:41]

Jeeej to bolo fakt super! Pred pár týždňami som čítala knihu, v ktorej hlavná hrdinka tiež cestovala na prázdniny do Anglicka a hrozne sa mi páčila, takže ma táto tvoja poviedka naozaj zaujala. Som vééééééľmi zvedava, čo sa bude diať ďalej. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!