OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Život a bolesť - 1. kapitola: Bezcenná

Deilie sa vydala zo svojím chlapcom na víkendovku do penziónu. Hneď na prvý pohľad je jej jasné, že to bude úžasný víkend. Potom odíde kúpiť sviečky a vráti sa naspäť, ale svojho chlapca nájde s inou ženou. Ako zareaguje?

12.04.2011 (19:00) • Mija • Povídky » Na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 782×

1. KAPITOLA – Bezcenná

„Sme tu!“ usmial sa Dan a vystúpil z auta. Z vrecka som si šťastná vytiahla lesk a prešla si ním po perách. Potom mi Dan otvoril dvere a vystúpila som.

Poobzerala som sa. Bolo to tam nádherné. Usmiala som sa. Tento malý penzión bude pre nás dvoch cez víkend nádherným miestom.

Určite si užijeme, pomyslela som si a usmiala som sa na môjho dokonalého chlapca – Dana. On mi úsmev opätoval a potom ma zozadu objal. Pobozkal ma na krk a položil mi bradu na hlavu.

„Užijeme si!“ potvrdil moje myšlienky a vytiahol z kufra moju tašku a jeho tašku. Potom sa vydal po kamennom chodníku okolo orchideí a ruží do nádherného penziónu. Ja som kráčala za ním.

Izba bola objednaná na celý víkend, a tak sme si iba vyzdvihli kľúče. Potom sme došli do izby a tam sme sa obaja hneď hodili na posteľ, celý unavení z dlhej cesty.

„Toto bude iba náš víkend, čo?“ zasmial sa Dan a otočil sa na mňa. Prikývla som.

Pohladil ma po tvári a na pery mi vtisol bozk. Usmiala som sa. Chcela som, aby bolo všetko perfektné a neunáhlené. No pri ňom bolo jednoducho všetko perfektné, aj keď to bolo unáhlené, rýchle alebo jednoduché.

„Idem sa osprchovať a prezliecť sa,“ povedala som a vstala z postele. Vzala som si moju tašku a vbehla do kúpeľne. Zavrela som za sebou dvere a usmiala sa.

Toto bude najúžasnejší víkend môjho života, pomyslela som si a prešla k umývadlu.

Vybalila som si tam zubnú pastu a kefku a potom som sa vyzliekla a vošla do vane. Nechala som po vlasoch stekať vodu a potom som sa rýchlo osprchovala. Vybehla som z vane, utrela sa a obliekla na seba novú čiernu čipkovanú spodnú bielizeň, ktorú som si pripravila presne na túto chvíľu.

Potom som na seba hodila ešte košieľku a potom som vyšla z kúpeľne. Následne do nej vošiel Dan a osprchoval sa tiež.

Keď vyšiel, už som bola pripravená na najúžasnejší večer v mojom živote. Usmiala som sa na Dana a ten si ma premeral pohľadom. Mykol plecami a ľahol si na posteľ. Zhasol svetlo a ja som si ľahla vedľa neho. Čakala som, čo sa bude diať – celá napätá.

Zrazu som pocítila teplé ruky na mojom bruchu. Otvorila som oči a zahľadela som sa do hviezdičiek, ktoré nado mnou žiarili. Potom ma teplé pery začali celú bozkávať. Zavzdychala som. Dan mi zišiel po krku nižšie a potom mi dal dole košieľku. Zavrela som oči a nechala som mnou prúdiť pocit voľnosti a slobody.

Dan je dokonalý, pomyslela som si a objala ho. Bozky prestali. Dan sa odtiahol a zapálil svetlo.

„Nezašla by si ešte kúpiť sviečky a akési CDčko?“ spýtal sa. „Bude tu lepšia atmosféra.“

Usmiala som sa a prikývla. Naspäť som na seba navliekla košieľku a na to som si ešte hodila župan. Potom som si obula papuče a pobozkala Dana. Vzala som si peňaženku a odišla. Celá radostná som zbehla do baru a spýtala sa na sviečky.

V recepcii nám pri príchode poradili, že keby sme si chceli niečo kúpiť, tak máme zájsť do baru, že tam majú všetko. A tak som si sadla na stoličku a čakala, kedy mi donesú sviečky a CDčko s romantickou hudbou. Medzi čakaním som poprosila o Coca-Colu a napila som sa.

„Chvíľu počkajte,“ povedala mi vľúdne barmanka. „Kým to Filip nájde, tak to trochu potrvá. Hádam to čakanie nevadí?“

„Nie, nie,“ usmiala som sa na ňu.

„Prvá noc?“ spýtala sa a umývala akýsi pohár.

Prikývla som. Bola som vzrušená a nedočkavá. Odpila som si z Coca-Coly a ďalej čakala.

Netrvalo veľmi dlho kým mi doniesli sviečky a potom som vybehla do izby. Otvorila som dvere a vošla dnu. To čom som uvidela, ma zhrozilo.

V posteli bol Dan a bozkával sa s akousi ženou. Bola to upratovačka. Nahnevane som zapálila svetlo a začala si baliť veci. Dan sa posadil a potom sa na mňa pozrel.

„Hej, hej!“ povedal a vybehol z postele. Postavil sa ku mne a chytil ma za rameno. Nahnevane som sa na neho pozrela a ruku mu vykrútila. Zalapal po dychu.

Upratovačka bola celá vystrašená a o chvíľu sa vytratila z izby. Zbalila som si všetko, čo sa dalo a obliekla som na seba prvé, čo mi prišlo pod ruku.

„Čo je to s tebou?!“ spýtal sa Dan a prešiel ku mne. Nahnevane si držal ruku a vzdychal od bolesti.

„Čo je so mnou?! Ak si si nevšimol, práve si bol v posteli s akousi upratovačkou,“ vrešťala som na neho. „Povedal si, že to bude úžasný víkend. Povedal si, že to bude perfektné. A potom si ma poslal po sviečky a medzi tým si do postele dohnal upratovačku.“

„Dei!“ Chytil ma zdravou rukou a otočil ku sebe. „Čo to s tebou je? Nikdy ti to nevadilo.“

„Nikdy? Nikdy sa nič podobné nestalo!“ Do očí sa mi hrnuli slzy. Vzala som si kľúče od auta.

„Dei, upokoj sa. Ja som myslel, že si to už o mne zistila.“

„Čo som mala zistiť?“ Otočila som sa na neho a pozrela mu do očí. Chvíľu v nich horel smútok, ale po chvíli ho nahradil hnev.

„Vieš čo? Nenávidím ťa od chvíle, čo si povedala, že chceš so mnou stráviť víkend. Nenávidím ťa! Nenávidím,“ kričal na mňa. Do očí sa mi hrnuli slzy. Neznášala som ho. Neznášala!

„Aby si vedel, tiež nie si dokonalý,“ zavrešťala som na neho a vylepila mu jednu. Na líci mu ostali odtlačky po mojich prstoch. Nahnevane som ho ešte kopla a potom som sa otočila a odkráčala.

Do očí sa mi hrnuli slzy a ja som ledva lapala dych. Nasadla som do môjho čierneho Porshe a náhlila sa preč. Nádherný víkend, ktorý som mala s Danom stráviť, som takto stratila.

Vydala som sa na diaľnicu a aby ma nenašiel, tak som auto odstavila na kraji a vydala sa peši preč. Spustil sa dážď a mne neostávalo nič, len kráčať peši tam, kam ma cesta dovedie. Z auta som si zobrala iba peňaženku, spodnú bielizeň, kabelku, tričko a jedny rifle. Nič viac.

-

Vonku začalo liať ako z krhly a stmievalo sa. Ja som ale ďalej kráčala pešo, celá premočená do nitky. Začala búrka a ja som potrebovala odpočinok, keďže som práve zistila, že mám svoje dni.

Kráčala som a rozmýšľala, kde sa asi dostanem a kde sú moji rodičia. Pri myšlienke, že som v aute zabudla mobil, som musela zanadávať. Niekedy som nechápala, prečo som taká zábudlivá a hlúpa. Prehrabla som si mokré vlasy a zakašľala.

Asi budem chorá, pomyslela som si. Bolo normálne, že som bola chorá. Z toľkej cesty v daždi som musela byť chorá a pokojne som mohla mať aj horúčku.

Zablýskalo sa a o chvíľu zahrmelo, čo mi veľmi nepridalo na nálade. Nemala som veľmi chuť na dážď a ešte k tomu na búrku, keď som kráčala peši.

Prečo som len to auto, nechala tam? pýtala som sa v duchu a kráčala ďalej.

Znovu som zakašľala a smrkla som. Autá popri mne išli rýchlo a niektoré mi zasvietili do očí tak, že som ani poriadne nevidela na cestu.

Toto všetko kvôli Danovi, povedala som si nahnevane. Dana som milovala, ale sklamal ma. Bol to úchyl a sukničkár. Nechápala som, ako je možné, že som si to nevšimla. Neustále sa obracal za inými a ostatné dievčatá sa na neho usmievali, ako keby s ním už čosi mali. Vtedy som bola slepá a až teraz sa mi vyjasnilo. Až teraz, čo som ho nachytala v posteli s upratovačkou. Iba na chvíľu som si odskočila do baru a keď som sa vrátila, už bol v posteli s inou. Vravel, že si myslel, že to už viem. Keby som to vedela, tak by som sa s ním už dávno rozišla! Do očí sa mi nahrnuli slzy. Bola som taká hlúpa a slepá.

Cítila som, ako sa mi zaplnil nos, a tak som vytiahla vreckovku a poriadne som sa vysmrkala. Potom som vreckovku vrátila do kabelky a pokračovala v ceste.

Pozrela som na autá. Ani jeden vodič si ma určite nevšimol. Veď na čo, by si všímali dievča, ktoré kráča po ceste? Na čo by im to asi bolo? Bola som im bezcenná a cítila som sa tak. Nikto ma nepotreboval. Bola som bezcenná.

Odhrnula som si vlasy z tváre a vyžmýkala si ich. Potom som sa poobzerala okolo s nádejou, že uvidím miesto, kde by sa dalo prespať, alebo si aspoň oddýchnuť.

Všimla som si motorest na druhej strane diaľnice (stále som kráčala popri diaľnici). Vzdychla som a dúfala, že nemám halucinácie a že tam naozaj ten motorest je.

Diaľnica však bola plná a pochybovala som, že by sa dalo dostať cez ňu na druhú stranu, ale nebola iná možnosť. V duchu som preklínala Dana.

Do očí sa mi znovu nahrnuli slzy. Myšlienka na toho chlapca, ktorý mi bol donedávna perfektným, ma znovu zložila.

Vzdychla som a potom som sa znovu poobzerala. Diaľnica sa trochu uvoľnila, a tak som sa vydala na druhú stranu. Cez slzy som ledva videla čo sa deje na ceste. Zrazu som počula hlasné trúbenie. Zaplavilo ma svetlo. Pozrela som sa tým smerom a všimla som si, ako sa na mňa rúti nákladiak.

 

 

---

 

Dan (iba malá ukážka, ako si ho predstavujem. V mojich predstavách vyzerá celkom podobne)

Deilie (prvý obrázok z internetu, ktorý sa jej podobá asi najviac, keď hovorím o mojích predstavách)

 

---

Povedala by som, že je to podobný príbeh, aký sa stal mne,
ale to nejdem rozoberať.

Túto kapitolu venujem istému človeku, ktorý ma donútil urobiť najhoršiu vec v mojom živote,
je mi ľúto, že som sa nechala nahovoriť.

P.S.: Prečítala som si to po sebe a tak dúfam, že tam veľa chýb nebude.

Autor: Mija (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování



Sdílet

Diskuse pro článek Život a bolesť - 1. kapitola: Bezcenná:

:P pravda! Už s tým končím a asi... Už to prestanem písať, lenže o sebe nerada hovorím...
Budem word študovať a možno, že na to nakoniec aj prídem... Dúfam!

Veď vedľa tej knihy klikni na to slovo "slovenčina". Ja napríklad keď opravujem články s ourstories musím si všetko v dokumente vyznačiť ( Ctrl + A ) a potom zmeniť pravopis na slovenský, až vtedy mi to ide. Možno by si si mohla skúsiť tak aj prázdny dokument. Najprv daj ctrt + a a potom píš. Lebo neexistuje, aby ti tam slovenčina nešla, keď ti to aj vypisuje. Mne to tiež píše a niekedy mi ma to hodí do češtiny, ale opravím to. Treba skúšať.

A čo sa týka toho, že nemáš čas, lebo stále si niekde. Nejako veľmi si sa oborila na Moonlight, nech sa do toho nestará, lenže sama máš skoro v každom komentári, že čas nemáš a bla bla bla. Ešte týždeň a pomaly to napíšeš aj sama od seba.

LynVonNightlight: Erm... asi mám iný word, ale ja dolnú lištu nemám. Akurát tú, kde mi ukazuje: Koľko mám stránok; nejaký "odd"; koľko mám riadkov; koľko slov; tú knihu, v ktorej to ukazuje kedy píšem apod.; a potom tam je iba napísané: Slovenština xD... ale aj tak mi tam slová prepisuje do češtiny. Ja mám z wordov akurát tak husiu kožu.

Moonlight: :D Pretože ma to baví... xD Ty nie si ja a ja nie som ty... Takže by som ocenila, aby si sa o to, prečo, ako, kedy a kde som bola, robím... apod. nezaujímala. Ďakujém!
Píšem raz česky a raz slovensky, no a? Sory, ale mne to akosi... vyhovuje.

Dolná lišta --> slovenský pravopis - tam sa dá vybrať.

ešte jednu vec...ak si zo slovenska, píš po slovensky...naozaj nechápem prečo na jednu odpoveď odpovieš po česky, na ďalšiu po slovensky a potom znova po česky... niežeby som nemala rada češtinu, ale "na slovensku po slovensky" a to, že máš český word s tým nemá nič spoločné, pretože sa dá vypnúť opravovanie textu alebo si jednoducho zvoľ slovenčinu

1. V poslední době mi to nemyslí... :D
2. Jo, to by šlo...
3. Nekoukej na mě (neobracej se na mě), když znovu udělám dlouhý komentář... Začínám být na to závislá... Ale to snad nevadí xD.

Fajn, dajme tomu, že tu nejde o dĺžku komentára (lebo väčšinu skopíruješ z diela) a potom sa k tomu vyjadríš. Keby tie myšlienky mali nejaký zmysel, nič nepoviem, ale to je v tom, že nemajú. Ak chceš písať kritiku k nejakému dielu, musíš mať na to pádne vysvetlenie a aj dôkazy. Lebo takto iba zbytočne plytváš slovami a svojím časom (keďže ho nemáš veľa, radšej si ho šetri na niečo zmysluplnejšie). Čo ty na to?

1. Nie sú to v podstate dlhé komentáre, lebo polovicu z nich skopírujem z diela.
2. Nejde o príbeh, ale o myšlienku.
3. Čas si jednoducho nevyčarujem. Nechcem písať prečo. Vy možno čas nemáte, ale vy nemusíte každú sekundu behať sem ako tam. To čo som vymenovala naozaj nebolo veľa z môjho dňa.
P. S.: to že nestíham, nebudem viac vysvetľovať. Ale väčšinou píšem komentáre z new mobilu a tak samozrejme, že som tu často, ale nedá sa tu písať články atd...

No keď vravíš, ako veľmi nemáš čas, to sa čudujem, že stíhaš každému písať také siahodlhé komenty. Veď nikto z nás nemá veľmi čas, aj sa na to radi posťažujeme, ale vždy si nejaký nakoniec nájdeme... ja som zatiaľ nevidela veľmi nikoho, kto by sa sťažoval, že nemá čas, a predsa som vedela, že ten čas nemá.

bože dievča máš 14 a nestíhaš??? čo mám potom povedať ja??? ja nestíham vôbec mám rok pred maturami, driem sa v škole ako kôň doma driem na škole ešte viac, ale aj napriek tomu si nájdem nejakú tú hodinku čas, aby som - aj keď len pár riadkov- písala... písanie nie sú ďalšie povinnosti ako som pochopila z tvojho komentár... písanie by malo byť niečo, pri čom sa uvoľníš a naberieš novú silu...je to únik z tohto uponáhľaného sveta... to by malo byť pravé písanie... osobne si myslím, že zaneprázdnenosť nemá čo dočinenia s kvalitou diela... môže to byť blok, zlá nálada, ale zaneprázdnenosť,?? a ak si taká zaneprázdnená a tvoje diela potom nie sú také dobré, čo tak si ich nechať v počítači, a keď budeš mať viac času tak ich opraviť...ja ich sem tiež nezavesím hneď ako dopíšem posledné slovo... o tom to nie je... no a ešte jedna vec...ak máš naozaj 14 a je to tvoja vlastná skúsenosť, tak musím súhlasiť s rosieC a naozaj sa pýtam "kam to ten svet speje"?.... myslím, že na takéto problémy máš ešte čas

Keď nie doslovne tak potom ako? Nachytala si chalana s ktorým si v 14 išla mať sex ako ťa podvádza? Lebo o to tam ide, takže ak nie nepíš, že je to podobný príbeh ako sa stal tebe.

rossieC: ne doslovne :/ ach jo!

Malá poznámka, podobný príbeh ako sa stal tebe? V profile máš napísané, že máš 14. Veľmi pochybujem, že ťa tvoji rodičia pustili preč len tak z chalanom na víkend. Och Bože, kam to tento svet speje?

:D Okay, priznávam, že niekedy sa vôbec teším, že to dakam strčím a budem mať od toho pokoj. Ja ani neviem čo to s mojou hlavou je. Ja naozaj myslím, že by som si mala dať pauzu, pretože nestíham. (Nejde to!)
... Vravela som si, že sa vrátim iba ku blogu, ale rozmýšľala som o tom, čo sa stane s Now! Že ho najskôr budem musieť dať na blog, ale to sa mi zrovna nechcelo.
- Na FB chodím to hej, ale nemám času s nikým písať. V postate posledný čas ledva stíham písať, čítať, učiť sa, behať do Košíc a späť, robiť si úlohy, ešte chodiť s kamoškami... atd.(No... svoj život naozaj nechcem rozoberať) Ja myslím, že by som si konečne mala urobiť víkendovku (xD)... No čo už? Keď je človek takto zaneprázdnený, nebudú jeho diela dobré. Píšem v každom voľnom čase, ale nejde to. Jasné, že to vyzerá, ako keby som bola nováčik. Cez prázdniny (víkendovky) väčšinou píšem veľa a pekne, ale cez šk. rok to jednoducho nejde tak dokonale, tak sa nedivte. Ani poriadne nerozmýšľam.

V pohode, nech je podvádzajúci typ chalana, ale bolo by podľa mňa ideálnejšie napísať to trochu prefíkanejšie. Nie tak detsky a primitívne (možno prisilné slovo), ale ja by som to skôr riešila spôsobom "nachytala ich náhodou", nie keď dobre vedel, že ich nachytá alebo by si to rozdal s upratovačkou až potom, čo by sa vyspal aj s ňou. To by teda bol typický chalan - podvádzač!!
K tomu "potom" čo tak porozmýšľať nad inou stavbou vety, aby si ho mohla vynechať.
... Išla som dnu, zavrela som dvere a potom som si sadla na stoličku. - takmer všetky tvoje vety majú taký charakter. A poviem ti, je to ten najhorší, ktorý si si mohla vybrať. Pravdaže v príbehu chýbať nemôže, ale nemôže tak predsa byť písaná každá druhá veta, keď chceš, aby ti to aj niekto pozitívne ohodnotil. Pri písaní sa treba snažiť! Nie hodiť na papier prvé, čo ti príde na rozum a ani sa nad tým hlbšie nezamyslieť. To teda PÍSANIE nie je, sorry! A na to, koľko článkov si už napísala, by som čakala aspoň aký - taký postup udalostí nahor - hovorili totiž, že si písala už aj na stmívku - no takto mi to pripadá, že si sa nikam neposunula. Akoby si sa v písaní nechcela zlepšovať, ale naschvál robíš chyby tam, kde ti to už iný vytkli, len kvôli tomu, aby s tebou mal kto argumentovať. No podľa mňa, ak si nemáš s kým pokecať, zájdi na FB a niekomu napíš, lebo toto miesto (aspoň sa domnievam) bolo založené pre ľudí, ktorí milujú písanie a nepíšu iba pre to, aby sa s ostatnými hádali. (Príp. skús zájsť na nejaké diskusné fórum, ak sa nudíš).
A k tomu môjmu a svojmu kufru... čo tak vybral NAŠE kufre??? Nemusíš zbytočne opisovať nepodstatné veci, radšej sa zameraj na dôležité. Tj. opisy a pod.

...vytiahol z kufra moju tašku a svoju tašku... - čo takto napísať vytiahol z kufra moju a svoju tašku? to slovo tam nemusí byť dvakrát
nechcem byť zlá, ale predpokladám, že poznáš zámená a vieš aj akú majú funkciu? zamieňajú podstatné mená, aby sa v texte toľko neopakovali... bolo by vhodné niektoré slová ako "úsmev" obmeniť zámenom....
mimochodom, na začiatku by som celkom rada vedela, ako to tam vyzeralo, ako si okolie penziónu predstavuješ ty, ale nič také som ta nenašla... opisy sú podľa mňa dôležité... sama viem o čom hovorím, pretože na začiatku mi každý vytýkal, že mám málo opisov...
dej sa mi zdal trochu uponáhľaný... napríklad, keď bola vo vani, nič jej nebehalo po mysli? bola úplne pokojná?
taktiež súhlasím s Lyn...ktorý normálny chalan, by tesne pred sexom myslel na CD s romantickou hudbou a na sviečky??? takého by som chcela vidieť
dobre nie som odborník na ľudské vzťahy, hlavne medzi partnermi, ale pochybujem, že by na ňu len-tak vyletel, keď ešte pred tým jej chcel zabrániť, aby odišla...to mi nedáva zmysel...
chcela mať sex a potom zistila, že má svoje dni? odvážne dievča
3krát slovo chorá v troch vetách hneď za sebou? čítala si to vôbec po sebe?
cez diaľnicu??? rovno cez diaľnicu? to sa teda nečudujem, že sa na ňu rútil ten nákladiak...nikto, kto si cení svoj život by nešiel len-tak cez diaľnicu...ale to je vedľajšie... z tejto kapitoly mám trochu pocit, že si ešte len začala písať, ale časom sa to zlepší

- Kvôli tomu, lebo neviem kde sa píše: mně, a kde mě :D Už neraz som to skúšala. Seklo sa mi to v polovici a v škole by som asi mala problém zo slovenčinou. No aj tak by som stokrát radšej písala česky (popravde, viac mám rada česko než slovensko)
- K tomuto môžem dodať iba jedno: Je to moja prvá real poviedka, takže ani neviem ako sa to píše a tiež mi to zčasti vyzerá totálne... nudne
- Opakovanie slov, je u mňa dosť časté a môžem sa pokúšať urobiť hocičo, nikdy neviem ako nahradíť slovo \"potom\". Neskôr (ako teraz) mi to napadne, ale to až vtedy, keď sa touž tak ľahko nedá opraviť.

K obsahu je toho veľa, čo by som musela povedať, ale akosi... To by som jednoducho prezradila všetko. Dan nie je typ \"normálneho chalana\", to je u neho problém. Inak, iba k tej upratovačke a Danovi: Práve o to ide, on je podvádzajúci typ chalana a s Deil v podstate nikdy nič nechcel mať...

*Prvá pripomienka. Ak tak rada píšeš po česky, ako to zvykávaš mať vo väčšine komentov a ako si sama povedala, že máš iba český word, nechápem, prečo píšeš po slovensky.
*Ďalšia vec - na tvojom mieste by som viacej obmieňala monotónne vety. Pripadá mi to fakt, akoby som sa chystala prelúskať dlhý sloh tvojho dňa.
*V celkom článku sa ti osemnásťkrát opakuje slovo "potom" a deväťkrát slovo "usmiala sa/usmial sa". Stačí ťuknúť na word hľadanie a aspoň si po sebe pozrieť, koľkokrát tam jedno slovo máš, lebo po piatom "potom" mi to už trochu liezlo na nervy.

Čo sa týka deja (teraz sa nebudem pozastavovať nad tým, že sa stalo niečo podobné aj tebe), ale príbeh mi pripadal naivne. Teda neviem, ktorý chalan by sa začal bozkávať s akousi upratovačku, kým by jeho frajerka išla kúpiť sviečky, keď dobre vedel, že bude mať sex. Keď už sme pri tom, určite by ťa žiadny chalan "v najlepšom" neposlal kupovať sviečky, to mi teda ver. Bolo by mu jedno či ste niekde v stodole, alebo dokonca v jaskyni. Chalani si veľmi na romantiku nepotrpia. A tí čo hej sú buď teplí, alebo majú nejakú vnútornú dilemu. Čím samozrejme neurážam žiadneho chalana, iba hovorím, čo je pravda. Aj keď ich v mnohých poviedkach opisujeme ako romantické duše - je to iba naša fantázia a musí to vyzerať aspoň trochu reálne. Z tohto som taký pocit nemala.
Čo mi k tomu tvojmu Danovi nesedí. Lebo chvíľu sa správa romanticky a chce sviečky a v ten ďalší moment je z neho podvádzajúca sviňa. Sorry, ale tento opis si ma nezískal, takúto volovinu vy musel urobiť fakt iba natvrdlý hlupák.

*Ak sem pridávaš nové poviedky, do názvu prvej kapitoly sa vždy píše " prológ" alebo "1. kapitola". Prosím, oprav si to.

Přidat komentář:

Nick:

Text: