Je o dievčati menom Amy, ktoré má svoj sen. Sen má ešte od svojich desiatich rokov. Vyštudovala vysokú školu a stáva sa dospelou. Neskôr zistí, že hľadajú osobu, ktorá by pracovala v najznámejšej módnej agentúry. Ako sa rozhodne Amy? Prijmú ju alebo nie? Keď ju prijmú aké miesto dostane? To čo chela? Alebo iné? Dúfam, že sa vám moja kapitolová poviedka bude páčiť. Kikush
11.11.2010 (17:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 400×
1. kapitola – Zatiaľ iba detský sen
„Ďakujem... Ďakujem...″ Všetci mi gratulovali k môjmu úspechu. Nevedela som, čo dodať, splnil sa mi detský sen. Sen, ktorý som mala už desať rokov. Bola som šťastná. Mám vlastnú módnu značku. Zrazu sa ozval zvuk, ktorý som nečakala a všetko mi pomaly mizlo až mi to zmizlo úplne.
Ach jaj. Bol to sen. Iba sen. Celkom obyčajný sen, ktorý sa musí vyplniť! Ale nemala som čas sa tým zaoberať pretože je ráno. Otvorila som okno a na tvári som pocítila príjemne vlhký vánok, ktorý mi oznamoval, že začínam nový deň. Keď ma vánok prebudil rozhodla som sa, že sa pôjdem osprchovať a porobiť všetko ostatné aby som mohla čím skôr kresliť novšie a krajšie návrhy. Po rannej sprche, ktorá ma dostatočne prebudila som si ešte umyla zuby, tvár a vysušila vlasy. Chcela som niečo stihnúť nakresliť ale nemala som kedy pretože som si spomenula aký je deň. Zajtra je deň kedy končím školu a zároveň si môžem ísť hľadať prácu. Mojím ešte detským snom je, že budem vlastniť vlastnú módnu značku s názvom Amy´s Colection. Nebol čas snívania o tom pretože zdola som už počula otcov hlas kde sa flákam, že na zajtrajšok takýmto tempom nič nepripravím.
Musela som si vyzdvihnúť šaty, ktoré som si navrhla a dala ušiť do najdrahšieho krajčírstva v New Yersey. Nie sme bohatí ale rodičia mi dovolili špeciálne pre túto príležitosť navrhnúť si šaty. A to sami súhlasili bez presviedčania, že to dajú ušiť práve tam. Proste chcú aby som bola šťastná a aby tento deň bol nezabudnuteľný.
Stále som si sušila vlasy a sama sebe som sa čudovala, že mi už uschli. Musel prejsť dlhší čas kým som rozmýšľala. Vošla som do mojej izby a otvorila som skriňu kde som mala oblečenie. Bola dokonala uložená a bola som na seba pyšná. Pretože správna návrhárka a majiteľka svojej kolekcie musí mať vo svojom perfektný a bezchybný poriadok.
Vytiahla som si jednoduché biele tričko a čierne riflové džínsy a na to som si obliekla ľahký sivý svetrík. Táto kombinácia nemala chybu. Všetko jednoduché. Len pre menšiu dokonalosť som si dala na seba náušnice a náramok čo som dostala od mamy za maturitu. Dala som si na oči jemne čiernu ceruzku a špirálu. Trochu som si upravila vlasy a mohla zbehnúť dole a naraňajkovať. Vyšla som z dverí a na schodoch som spomalila. Rozmýšľala som či som niečo nezabudla. Ale áno zabudla som svoju obľúbenú tašku cez rameno, v ktorej nosím povinne náčrtník a ceruzku keby som niekde dlho čakala a nemala čo robiť. Vbehla som do izby zobrala tašku a do kuchyne som vošla ako nejaké malé tornádo.
Otec za stolom čítal noviny a mama niečo chystala. Očividne majú pre mňa nejaké prekvapenie, o ktorom vedia iba oni.
„Dobré ráno,″ pozdravila som ako zvyčajne.
„Dobré ráno zlatko. Ako si sa vyspala?″
„Dobre. Čo mám na raňajky?″
„Lievance tvoje obľúbené.″
Mama mi podala tanier a hneď som chytila do rúk príbor a jedla. Jedla som rýchlejším tempom ako zvyčajne. Muselo to byť tou mojou nedočkavosťou kedy uvidím svoj návrh šiat na vlastné oči. Ani som sa nenazdala a mala som už zjedené. Napila som sa ešte pomarančového džúsu. Poupratala som po sebe tanier, pohár a položila som ich do dresu. Inokedy umývam riad ráno ja ale mama bola taká dobrá, že mi spravila výnimku.
„Majte sa,″ rozlúčila som sa s nimi a vbehla som do dverí.
Išla som na autobusovú zastávku. Mohla som ísť aj autom keďže mám vodičský preukaz ale nemala som vlastné auto. Otec musel ísť do práce a kým by ma tam doviezol bolo by po zatváracej dobe. Kým som čakala na autobusovej zastávke pustila som si hudbu a počúvala svoju obľúbenú skladbu. Okrem módy som mala rada aj hudbu ale móde som dala prednosť. Aspoň tak to vyzeralo. Nakoniec prišiel autobus s desať minutovým meškaním. Zaplatila som za lístok a sadla som si úplne dozadu kde bolo veľa voľných miest.
Tešila som sa ako nejaké malé decko.
Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Život vo svete módy - 1. kapitola:
Tak ten začátek, že to byl jen sen, bylo dost dobrý. takovej stěr :))
Povídka se mi ale líbí, takže jdu hned na další kapitolu.
Sada010: Neboj. Mám na každú zvlásť vyhradený čas.
kika teda prekvapila si ma si uzastna, a mam ta hrozne rada a tak davaj bacha na to abi stihala aj nasu poviedku uz mam napisanu 10 kapiutolu.
MirrorGirl454: Budem pokračovať. Ďakujem.
Super nápad. Dúfam, že budeš pokračovať.
Super nápad. Dúfam, že budeš pokračovať.
LynVonNightlight: áno.
chystáš aj pokračko???
LynVonNightlight: ďakujem.
hmm... nápad je zaujímavý... určite som zvedavá na ďalšie pokračovanie mám rada knihy o móde
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!