OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Život vo svete módy - 2. kapitola

15.11.2010 (19:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 446×

2. kapitola –  Menšia nehoda

Tešila som sa ako malé decko.

Cesta má trvať okolo pol hodiny. Čím som bola bližšie k mestu, tým viac ľudí nastupovalo do autobusu. Určite budem chcieť vlastné auto. Aspoň sa nebudem tlačiť v jednom autobuse. Momentálne som stála, pretože som uvolnila miesto jednej starej pani, ktorá nevládala. Neznášam ľudí, ktorý myslia iba na seba a starším ľuďom nepomôžu.

Keď som vystúpila z autobusu, musela som ísť ešte pešo, pretože krajčírstvo sa nachádzalo v centre mesta. Pozrela som na hodinky. Mala som čas. Neviem prečo, ale rozhodla som sa ísť do jednej kaviarne. Objednala som si veľký ovocný zmrzlinový pohár. Kým som čakala, kedy mi ho donesú, kreslila som ďalší návrh. Tento návrh by som si mohla obliecť, keď pôjdem prvý deň do práce. Bol jednoduchý, krásny a na záver bol športovo elegantný.

„Nech sa páči.″

„Ďakujem.″ Čašníčka mi podala zmrzlinový pohár. Musím uznať, že vyzerá dobre. Dalo by sa povedať, že mi tečú sliny. Ale zrazu som zbadala, že ma niekto pozoruje. Pozrela som sa za seba, vedľa seba. Nezbadala som tam nikoho podozrivého. No napadlo ma, že môže byť aj predo mnou. Pozrela som sa pred seba a zbadala som tam osobu v čiernom. Len ťažko bolo rozoznať či to bol muž alebo žena. Pozeral sa na mňa ako na zjavenie. Nezaoberala som sa tým. Rýchlo som strčila náčrtník do svojej tašky. Zmrzlinový pohár som chcela jesť pomaly. Ale nedalo sa to zvlášť keď vás niekto pozoroval. Keď som mala zjedený pohár zaplatila som a odišla.

Zase som sa pozrela na hodinky. Mám ešte dosť času. Tak čo urobím? Sadnem si na lavičku? Nie. Pokiaľ nechcem aby na mňa zas niekto pozeral. A práve som si spomenula, že som si zabudla kúpiť malinovku. Na rýchlo som pribehla k občerstveniu, ktoré som mala o ulicu ďalej. Tak my vyschlo v krku. Takéto pocity neznášam. Hneď sa mi uľavilo.

Pomaly som prechádzala centrom mesta ku krajčírstvu, ktoré budem mať o chvíľu na dohľad.

Bolo okolo tri štvrte na deväť. Otváracia doba je o deviatej. Ale mala som to šťastie, že mali aspoň otvorenú chodbu na čakanie. Tam som si v kľude sadla, vytiahla náčrtník s ceruzkou a začala som si robiť svoju najobľúbenejšiu činnosť.

Ani som sa nenazdala a začula som hlas:

„Dobrý deň. Vy musíte byť Amy.″ Povedala milo s úsmevom pani zjavne majiteľka.

„Áno som.″

„Tak poďte za mnou,″ ukázala jedným smerom, ale hovorila ďalej, „tie šaty, ktoré si navrhla sú úplne perfektné.″

„Ehm. Ďakujem.″ Ale počkať odkiaľ to vedela? Asi jej to musela povedať moja mama. Tá sa vždy rada so mnou chváli keď ide o módu.

Vyskúšala som si ešte posledný krát svoje šaty. Najbližšie si ich oblečiem zajtra na ukončenie školy. Boli jednoduché podľa môjho vkusu. Pani odišla niekam preč. Zatiaľ som sa obzerala v zrkadle či netreba niečo skrátiť alebo upraviť. Prinajhoršom to zvládnem doma troška upraviť keby sa trochu zničili.

Nedokázala som od seba odtrhnúť oči. A to si nedokážem pomyslieť, čo sa stane, keď v nich zajtra pôjdem. Všetky spolužiačky videli moje návrhy. Dokonca aj moja najlepšie kamarátka. Vždy si chodili ku mne pre radu čo sa týka módy.

Zazvonil mi mobil. Tak som sa zľakla, že som skoro padla zo stupienka. Rýchlo som ho išla zdvihnúť.

„Áno?″

„Ahoj Amy. Ako to ide?″ No jasné moja mama. Kto iný by mi teraz volal.

„Dobre. Za chvíľu aspoň podľa mňa skončíme.″

„Dobre.″

„Vidíš ja som ti to hovoril.″ Počula som otcov hlas v pozadí maminho. Počula som kroky. Asi sa už vracia.

„Ahoj. Už musím končiť. Mám ťa rada.″

„Uvidíme sa doma. Ahoj.″

Schovávala som si mobil keď do mňa niekto vrazil a padala som na majiteľku krajčírstva. Lenže to by nevadilo. Ale keď niekto na tácke nesie malinovky a ešte k tomu kávy, ktoré sa ťažko na takomto materiále perú je to pohroma. Čo len teraz spravím?

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život vo svete módy - 2. kapitola: