Zlato, všetko bude ok! 17. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Pekné čítanie :)

04.06.2012 (11:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 626×

Lucka:

Chcela som Kuba prekvapiť menším výletom z mesta, a tak som ho zobrala na miesto, ktoré mi raz ukázala Nina. Bolo tu úplne nádherne a nikto na vôkol. Po týždnoch zimy sa ukázalo teplé slnko a my sme ležali na tráve. Kubo zapol nejakú hudbu a ja som len zas a znova ležala v jebo náručí. Najistejšie miesto na svete...

Jakub:

„...I am not afraid anymore..." Znel pokojný babský hlas z pesničky.

Pritisol som si Lucy bližšie k sebe a pobozkal ju na krásne voňajúce vlasy. Ona sa otočila a dala mi poooriadnu pusu. Ja som v tom pokračoval. Po pár minútach som jej zašepkal.

„Lucy... Myslíš na to na čo ja?"

Ona len prikývla a začala mi vyzliekať tričko. Urobil som to isté. Ľahol som si na ňu a znova som ju bozkával. Keď ona zrazu prestala.

„A máš...?" Povedala zadychčaným hlasom.

Sakra, sakra, sakra!

„Nie..."

„Tak potom by sme nemali..." Odsunula sa.

„Nooo nemali." Sadol som si.

Trááápne ticho.

„Riskneme?" Uškrnul som sa.

„Isteee. Oco by ma vôbec nezabil. Bol by celý nadšený z toho, že v 16-ke som mamou." Zasmiala sa a jemne do mňa strčila.

„Hele, už máš skoro 17..." Obliekol som si tričko.

„Mali by sme radšej ísť. Vieš, že teraz je to trocha nahnuté." Ona urobila to isté.

Vstal som a podal som jej ruku. Keď vstala, pevne som ju objal a dal jej malý božtek.

„Milujem ťa."

„Aj ja teba."

Peter:

Klopal som na Ninine dvere, ale nikto nebol doma a teraz čakám pred jej domom. Musím jej to všetko povedať, lebo z toho zošaliem. Od tej chaty som ju nevidel a keď som počul, že to s Lukášom ukončila, hneď som bežal sem. Nezvyčajné, že práve ja sa idem za nejakou babou potrhať. Niekto ide... Áno! Je to ona, ale ide s nejakým... Chalanom. Veď to je Lukáš. Vybral som sa im na proti. Aj v prítmí som si všimol, aká bola Nina udivená, keď ma zbadala.

„Čaute."

„Ahoj... Peťo," povedala neistým hlasom.

„Čau kámo, dlho som ťa nevidel."

„No jo. Počuj potrebujem si Ninuš na chvíľu požičať. Môžeš...?" Pozrel som sa jej hlboko do očí.

„Aj tak už idem. Majte sa." Objal ju a mne kývol.

„Čo chceš?" Mala pohľad uprený do zeme.

Nemal som chuť na slová, len na ňu. Pristúpil som k nej bližšie a pobozkal ju. Potom, čo si uvedomila, čo to vlastne robím, odsunula sa a dala mi trocha nevydarenú facku.

„Kur... Čo to robíš?"

„Ninuš ja ťa... ľúbim." Kukol som sa na ňu pohľadom smutného psíka.

„Koľkým si toto už vravel?"

„Strašne veľa babám, ale len teraz to myslím naozaj úprimne."

„Neviem, prečo by som ti mala veriť..."

„Ani ja neviem, ako by som ti to mal dokázať." Znova som k nej pristúpil bližšie.

„Vypadni," povedala naštvaným hlasom.

„Ako chceš. Dúfam, že ťa vidím zajtra v škole."

Neodpovedala, len ostala stáť na mieste a kukala na miesto, kde som pred chvíľou stál ja.

Nina:

Prečo mi to ten debil zas musel spraviť? Zabudla som na neho a teraz znova... Do rána si to nechám prejsť hlavou.

Nemám žiadnu chuť vstať z postele a vidieť jeho hnusný sukničkársky ksicht. Bude lepšie sa dneska škole vyhnúť... Aj keď nemôžem toto robiť naveky. Aaach, nech to mám radšej z krku.

Zastavil sa mi dych, keď som ho videla kráčať oproti mne na chodbe. Zbadal ma a usmial sa. Musela som sa bohužial usmiať aj ja. Bol taký... úžasný. Neviem, čím to bolo, ale dneska bol úplne iný, ako si ho pamätám spred mesiaca.

„Ahoj Ninuš." Pevne ma objal a pobozkal na líce.

„Čau." Nedbale som ho odzdravila, ale vo vnútri som sa priam roztápala.

„Premyslela si si to o čom som ti včera vravel?"

„Pravdupovediac, dosť som o tom rozmýšlala... Ale stále neviem, či ti môžem veriť." Presunuli sme sa úplne do rohu, aby sme mali na rozhovor čo najviac súkromia.

„Ja sa zmením kvôli tebe."

„Obidvaja vieme, že toho nie si schopný."

„Ninuš, prosím, daj mi šancu. Ja sa chcem zmeniť. Už nechcem byť ten, ktorému nezáleží na citoch. Ja chcem teba a kvôli tebe by som urobil čokoľvek na svete." Neustále sa mi pozeral di očí.

„Dá sa vôbec povedať na takéto slová niečo iné ako áno?" Usmiala som sa na neho. Naklonil sa ku mne a vášnivo ma pobozkal.

,Toto raz budem pekelne ľutovať.' Prebehlo mi hlavou..

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování