OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zrodená z popola 12. kapitola

27.04.2011 (17:00) • Gaul • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 810×

12. kapitola

„No čo, bojíš sa?“ spýtal posmešne Main. Bože, ten chlapík bol vážne nepríjemný.

„Mala by som?“ odbila ho. „Vraj to nič nie je.“

Main prepukol v neuveriteľný smiech.

„Že nič nie je. Ja z teba skapem, prisahám.“ Emily si nevedela vysvetliť čo tento jeho výstup znamená. Ale Archi by jej predsa neklamal nie? Alebo hej?

„Do pekla,“ zakliala. Nebola si až taká istá, keď šlo o Archovu úprimnosť. Ale určite mu verila viac ako Mainovi, ktorý jej dával už od začiatku dosť jasne najavo, že k nej rozhodne nechová nejaké sympatie.

Boli tam všetci tí čo sa nepovažovali za smrteľníkov. Kráčali v zástupe po čerstvo posekanej lúke. Vo vzduchu bola cítiť vlhkosť a peľ agresívne štípal v nose.

„Za chvíľu sme na mieste, takže začneme prvú časť.“ Archi podišiel k nej a zastavil sa asi na krok od Emily. Ostatný sa postavili do kruhu okolo nich. „Pýtam sa ťa Emily, chceš byť jednou z nás a spolu s nami ochraňovať svet? Prikývni.“

Prikývla.

„Nech sa stane.“ Z vrecka vybral nôž a podal ho Emily. „V našom svete sa za chyby platí životom a zmluvy sa uzatvárajú krvou,“ vysvetlil. Akonáhle to dopovedal, Emily vedela presne čo robiť. Niečo v jej duši, podstate, v mysli, nazvite si to ako chcete jej to našepkávalo. Chytila nôž a rozrezala si kožu od lakťa až po zápestie. Pohľad sa jej rozostril a ona v synchronizovanom pohybe pokračovala ďalej po lúke spolu s ostatnými.

„Teraz už nie je možné ustúpiť,“ oznámil jej Arch.

„To nemám v pláne,“ odvetila mu. Aj keď nevedela čo sa s ňou bude diať, bola odhodlaná vydržať to. Niekto ju oprel o nejaký kôl a ruky zaviazal za ním. Čo do čerta budú robiť? Poskakovať a tancovať nejaký indiánsky tanec?

Za krátko ju však sarkazmus prešiel. Na nohách ucítila spaľujúce teplo. Inštinktívne sa začala mykať a chcela sa dostať preč. Vrátil sa jej zrak a ona mohla s panikou sledovať ako jej doslova horí pod nohami.

„Čo to má zn...“ Prerušil ju Archiho hlboký hlas.

„Z prachu sa zrodíš, z popola povstaneš. Zomrieš a znovu sa zrodíš.“

Plamene dosahovali výšku nad jej pás. Nekompromisne útočili na jej oblečenie a pokožku. Po tvári jej tiekli slzy a z hrdla sa drali priam neľudské zvuky. Mala pocit, že ubehla snáď večnosť kým omdlela od bolesti.

Zobudila sa. Už bolo svetlo. Potriasla hlavou. Do očí jej padol popol. Zamrkala. Roztiahla krídla a vzlietla.

Hop. Stop! Vzlietla? Prudko otočila hlavou a skontrolovala svoje telo. Žiadne popáleniny, len horiace perie. Zmocnil sa jej hnev.

„Hneď ako dostanem Archa do pazúrov tak ho roztrhám, že ho budú hľadať na všetkých kontinentoch,“ pomyslela si.

Bol to len pocit alebo jej zvieracie ja bolo akési menšie? Naďalej sa skúmala až si nevšimla pred ňou rastúci strom. Bum! Priami zásah za sto bodov. Bežalo Emily v hlave keď zostala zabodnutá zobákom v kôre.

„Čo to tam vyvádzaš?“ Ozvalo sa zdola. Zaprela sa nohami o strom a prudko trhla. Hups, tak toto tiež nedomyslela. Salto vzad a voľný pád smerom dolu ju v tom dokonale utvrdili.

„Mávaj krídlami Em.“ Znova ten hlas. Počkať! Čo to vravel? Krídla. Jasnéé.

Jedno mávnutie na získanie správnej polohy, druhé na stabilitu a tretie na zníženie výšky. Pristála.

„Nič si s toho nerob. Teraz budeš mať všetko spomalené a hlavne reflexy. A tak za dva dni bude všetko v poriadku. A aj tvoje telo sa dostane do dospelej veľkosti.“

Ha! Tak predsa bola menšia. Otočila sa za hlasom a zbadala Luka. Nejakým zázrakom sa premenila späť do ľudskej podoby.

„Ako ste mi to mohli urobiť? Upálili ste ma zaživa, preboha.“

„Každý si tým prešiel,“ chcel ju upokojiť.

„To počúvam stále! Každý prišiel o rodinu Emily, každého upálili Emily, každý nemohol spávať Emily. Vieš čo? Choďte sa vypchať.“ A odkráčala si to do lesa. Vedela, že ide dobrým smerom, znova ten hlások v jej mysli.

„Ešte jedna otázka. To mám v hlave GPS-ko?“ otočila sa a zakričala Lukovým smerom.

„Archi ti to vysvetlí.“

„Nebude mať kedy.“ Vyslovila to dostatočne hlasno aby to počul.

„Všetci sme ho chceli zabiť.“ Dobehol ju a spoločne prišli až do Centra.

„Roztrhám ťa, uškrtím, utopím ťa... Vraj, nič to nie je Emily. Podľa teba je zhorieť zaživa nič?“ kričala Emily na Archa hneď potom ako bez zaklopkania vtrhla do jeho kancelárie.

„A neopovažuj sa povedať, že si tým museli prejsť všetci. Pretože momentálne ma zaujíma len moja maličkosť. A mohol by si mi prosím ťa vysvetliť, prečo mám hlavu ako pri dvoch promile?“

„Máš právo hnevať sa. A s tou hlavou... No to bude tým, že teraz sa ti vyostrujú všetky zmysli, schopnosti a tak.“ Nevinne sa usmial.

„Ja ťa vážne zabijem.“

„Chýbal by som ti.“ Výsmešne sa zaškerila.

„Myslíš?“

„Viem,“ povedal na jej vkus až príliš sebaisto.

Nathan zaklopal na dokorán rozrazené dvere Archiho pracovne. Od Luka vedel, že Emily bude tam.

„Em, potreboval by som s tebou niečo dôležité prebrať,“ vyhŕkol nervózne.

„Vieš, že si ťa práve zachránila pred istou smrťou?“ Naštvane hľadela na Archa.

„Vieš chcel som to najprv prebrať s tebou,“ začal opatrne Nathan, keď sa za nimi zaklapli dvere Emilinej izby. „Chcem Wes požiadať o ruku.“

Emily stuhla. Nathan si to zjavne zle vyložil.

„Viem, že je to ešte len chvíľu čo sme sa spoznali. Naozaj krátku chvíľu, ale ja to cítim, vieš ako to myslím? Je to doživotne.“

„Ja... Nathan, gratulujem.“ Skočila mu okolo krku. „Tak strašne moc ti to prajem. Dúfam, že ma pozveš na svadba.“

„No ak bude súhlasiť so svadbou, tak bude musieť súhlasiť aj s družičkou.“ Po tvári jej stiekla slza.

„Ani si nevieš predstaviť čo to pre mňa znamená.“

„Ale viem. No na oplátku chcem niečo ja od teba.“ Usmial sa ňu a pobozkal ju na čelo ako veľký brat.

„Hmm?“

„Sľúb mi, že aj ja budem na tej tvojej.“

„Nate, pochybujem, že nejakú niekedy budem mať.“

„Len mi to sľúb,“ vyžadoval.

Povzdychla si. „Sľubujem.“

Tak ako sa páčil zasväcovací rituál? :) Užite si poslednú sladkú kapitolu tohto obdobia, pretože bolo teplo a príde mráz. :)) Teda aspoň trochu akcie. A čo hovoríte na Natovo rozhodnutie?

Autor: Gaul (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zrodená z popola 12. kapitola: