OurStories.cz ~ naše povídky - Básničky » Balada o Kvietočke

24.04.2015 (18:00) • • Básničky • komentováno 1× • zobrazeno 951×

Túto básničku neberte veľmi vážne... berte ju skôr len na pobavenie. :)

Vília rúčka hladí kvietok.

Že je smutný, dobre vie to.

„Kvietok, kvietok, čo sa stalo?

Nebodaj máš vody málo?

Vietor mocný zlomil ťa?

Povedz mi to, prosím ťa!“

Slnečnica hlávku skloní.

Srdiečko ju veľmi bolí.

„Sestra moja, Kvietočka,

zlostný drak viac nepočká.

Rozhodol sa, na môj veru,

zožrať záhradníkovu dcéru!“

Malá víla preľakne sa.

Pustí kvietok, obráti sa.

Kedy nastala tá chvíľa?

Veď tomuto dokáže zabrániť iba víla!

„Kvietok malý, neplač, prosím.

Nie nadarmo kvety rosím.

Záhradníkovu dcéru zachránim

a všetko zlé na dobré obrátim!“

Otočí sa drobná víla:

„Ako zistím, kde drak býva?“

Rozhliadne sa vôkol seba.

Škoda, že tu kompas nemá!

„Drahý obor s kyjakom!

Zodvihneš ma k oblakom?

Potrebujem zistiť, kde sa skrýva

tá dievčina, čo s kvetmi býva!“

„Ako myslíš, maličká.

Chyť sa! Tu je vetvička.“

Pozrie na ňu veľký obor

netušiac, že je vlastne zlobor.

Po tom ako obor vynesie ju,

netušiac, že má aj dcéru,

Kvietočka sa rozhliadne.

Hej, cíti sa parádne.

Neskôr hľadá prasklinu –

temnú dračiu jaskyňu.

„Si si istá, víla drahá?

Drak viac ľuďom nepomáha.

No ak má zlú náladu,

isto prídeš o hlavu.“

„Nepochybuj o mne, prosím.

Tiež už zopár jaziev nosím...

nebojím sa draka zlého.

Porazím ho malátneho!

Do jedla mu strčím jed,

na záchod si skočí hneď!“

„Ako ho tým zabiješ?

Iba draka preženieš!

Bude peniť od zlosti,

pozbavený hrdosti.“

Víla ho však nepočuje

a ďalej si plány kuje.

Až keď príde do jaskyne

vystrašia ju veci iné.

„Jednohubka, moja zlatá.

Naozaj, neviem, čo tu hľadáš.

Taká krásna, silná, mladá!

Isto iba na mňa čakáš.

Rýchlo podíď ku mne, viem,

že možno od teba príliš chcem.

No aj tak – hladný ostať nemôžem.

Žalúdok ti ukážem!

Chudý som už príliš, veru.

Dlho čakám na večeru.

Rýchlo príď sem bez zastávky,

nech mám opäť svoje párky.

Najskôr si ťa zadusím,

na cibuľke opražím,

 neskôr si ťa na parádu

vystavím na záhradu,

na slniečku opečiem...

a potom ťa zožeriem!“

Víla chvíľu stojí, hľadí...

veď ona si s ním neporadí! 

Čo má robiť? Kadiaľ ujde?

 Prísť sem bolo veľmi hlúpe...

O pár hodín pri ohníku

drak ujedá viac z bochníku.

Preklína tú vílu v duchu,

lebo neulahodila jeho bruchu.

„Kiež by ušla víla prekliata!

Nohy mám už celé od blata...

chodím stále na záchod

už mám plné zuby týchto dobrých rozprávok!“

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Básničky

Sdílet

Diskuse pro článek Balada o Kvietočke: