OurStories.cz ~ naše povídky - Básničky » Keď príde tma

28.12.2014 (18:00) • Sisla • Básničky • komentováno 0× • zobrazeno 1064×

Nastal čas mocného súmraku,

žiaden čas detského úľaku.

Vychádzajú nočné tvory,

tomu hlavnému sa každá duša dvorí.

Mení sa mu na srsť koža,

zuby sú ostré sťa oceľ noža.

Zmenil sa on vo veľké zviera,

po tichu lesa sa poneviera.

Boli to krásne časy hojna,

keď nevládla v ňom žiadna vojna.

Bolesť nedá pokoj jeho duši,

či to vôbec niekto tuší.

Jeho city zahalia aj tmu,

myšlienky sa mu menia v nemotu.

Nemôže vydať už ani slovo,

čo dávno v živote bolo.

Dvíha sa to údolím čoraz vyššie

jeho kroky sú ešte tichšie.

Pod tou mračnou oblohou,

žil snáď tisíc životov.

Keby už všetci dali pokoj jeho duši,

stále iba niečo musí.

Temnou černotou ďalej stúpa

aká je len tma na slová skúpa.

A jeho duša nevinná

bola vo svorke jediná.

Jeho iba tma objíma,

všetko v lese ho nedojíma.

Iba jednej páčil sa duši pravdivo,

zamiloval sa do nej búrlivo.

No teraz k zemi hlavu kloní,

iný vlk im v láske cloní.

Autor: Sisla (Shrnutí povídek), v rubrice: Básničky

Sdílet

Diskuse pro článek Keď príde tma: