OurStories.cz ~ naše povídky - Básničky » Len prach

22.12.2012 (16:00) • Leylon • Básničky • komentováno 15× • zobrazeno 2037×

Pustite si k básni prosím toto - naberie to tak úplne iný rozmer. :)

http://www.youtube.com/watch?v=p_2zsXefWL8

---

Len prach

 

Zdalo sa, že aj kameň dýcha,

Taká bola táto noc tichá.

Tmavá, nemá a zabudnutá,

Taká, čo zožiera vás zvnútra.

 

A i napriek tomu,

ona na miestne mŕtvych stála.

Nastal jej bod zlomu,

Prišla o všetko, čo kedy mala.

 

Stála tam len ona sama,

 oči upierala do neznáma.

 

Je už len prázdnou schránkou,

Kedysi v šťastie mala vieru,

Je takou slabou a vratkou,

Teraz jej bolesť nemá mieru.

 

Dym a prach,

Už len chradne.

Hrôza a strach,

Vie, že spadne.

 

Za svetla je vždy silná,

Že vraj prekonala svoju stratu lásky

To je však mienka mylná,

Pokope ju držia len k rodine záväzky.

 

Preto tam, medzi smútkom,

Našla trochu bývalej sily,

Za dňa bojovala so zármutkom,

Bola s tými, čo ešte žili.

 

Dávala im falošné úsmevy,

A silné objatia bez nehy.

 

 Však za nocí tmavých, zlých

Keď na dno samé dopadala,

Keď dochádzal jej už dych,

Sem potichu sa odkrádala.

 

Len noc hrala jej pravým smútkom,

Držala sa, no hrdinstvo bolo preč,

Pri návale citov trpkých prudkom,

O jej sile nebolo už ani reč.

 

Dym a prach,

Už len chradne.

Hrôza a strach,

Vie, že spadne.

 

A kvôli čomu?

Na kameni stálo jeho meno,

Prihováralo sa jej jemne, nemo

Ešte aj sladký jeho hlas malo!

To jediné jej po ňom zostalo...

 

Už to ďalej nevydržala,

Nové slzy vytryskli,

Na hrob svoj dar zložila,

Spomienky ňou preblesli.

 

Spomínala, ako si ju získal:

Svojimi úsmevmi, prejavmi lásky,

Čo jej prinášali len rozpaky a vrásky.

A aj keď videl, že sa tomu búri,

Zničil, pošliapal samoty jej múry.

 

Sľúbil svoju večnú lásku, že radosť zaručí,

Napokon ju objal, uväznil v svojom náručí.

 

A ona sa bránila a vzpierala.

 

Ranila ho a stále ho len lámala,

Prečo ju tak rád mal?

Trpkosť svoju na neho vylievala.

A on sa jej takmer vzdal.

 

 

Myslela si, že konečne ho odradila,

Tak si so zvráteným veselým zanôtila:

Bol si milý, milý budeš,

No na mňa zaraz zabudneš.

A s každým tvojím zovretím,

Len ľahšie vykĺznem a odletím.

 

A on zistil, kde je chyba,

Bez voľnosti je tá, ktorú miloval,

Ako bez vody ryba!

A tak novú cestu k nej si zbudoval.

 

Urobil to, čo predtým chcela,

Tváril sa, že to vzdal.

Pri tom jeho duša mrela,

No i tak svoju rolu hral.

 

Stratil sa jej z dohľadu,

Vyhýbal sa jej pohľadu.

 

No stále dúfal...

 

A ona postrehla niečo zvláštne-

že ju jeho strata bolí.

Čo skutočne chce vlastne?

Zistila, že o neho stojí.

 

 

Ba čo viac,

Priznala postupne, aj keď sa zdráhala,

Už tušiac,

Jej srdce tá strata zmáhala.

 

Chýbal jej ten prenikavý pohľad,

Pocit nehy,

Chcela ho mať blízko, na dohľad,

jeho malé pehy.

 

Keď bol blízko,

Bola už konečne celá.

Bol jej útočisko.

Našla to, čo chcela.

 

Pochopenie, bozky, objatia a rady,

Nekonečné úsmevy, šialené nápady.

Len s ním žila,

Len po ňom túžila.

 

A zrazu je všetko preč...

 

V diaľke zahúkala sova.

Zmizli pekné spomienky,

ako vo vode kamienky.

Na cintoríne bola znova.

 

Kam si, láska, išiel,

Prečo si navždy preč?

Kam si to išiel,

Zobralo mi to reč.

A s ňou aj radosť aj môj smiech,

Ako keby sa zatemnila obloha,

Bolo Bohu naše šťastie za hriech?

Zostala zo mňa len troska, mátoha.

 

Dym a prach,

Už len chradnem.

Hrôza a strach,

Viem, že spadnem.

 

Na hrobe jeho jej dar malý stál,

Bol to list človeka, ktorý sa vzdal.

Bola to rozlúčka, pozdrav tichý,

Jej slzy, výkriky a vzdychy.

Bolo v ňom len to, čo na srdci mala,

Že bez neho sa života už vzdala.

 Že bez neho nevydrží už ani pár chvíľ,

Nato už jej jednoducho nezostáva síl.

Pôjde za ním...

 

Už nebude žiadna bolesť, jej strata a strach,

Zostane len tmavá noc a spomienok prach...

---

Tak čo vy na to? :)

Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Básničky



Sdílet

Diskuse pro článek Len prach:

Keď sa na to pozerám po dlhšom čase, je to poriadne klišé – moja mentorka mi povedala, že keď to čítala, doslova ma videla stáť v obrovských šatách z viktoriánskeho obdobia nad hrobom. A aby som sa prebrala a zapozerala do tohto storočia :D Ale vtedy som skutočne potrebovala vytvoriť niekoho a niečo, na čom by som sa mohla odreagovať. Úderné krátke slová v v opakujúcom sa verši... niekedy môžu byť krátke stručné údery účinnejšie ako tie rozvláčne a dlhé. Blbé prirovnanie ale asi ako pri údere kladivom – rázny úder je účinnejší, preberie čitateľa. Ale to je už asi vecou názoru.
Písať o mužskom tele... :D ďakujem, ale radšej nie :D zas ale o prírode...hmmm... nepoznáš náhodou báseň zo zbierky Nerušte moje kruhy: Stromy? Nespomeniem si teraz na autora, ale je nádherná – krátka ale výstižná.
Ďakujem  :)

Klišé, od zhora dólu je to jedno velké klišé. Na druhou stranu mi to hodně připomínalo "Svatební košili" nemohu si pomoci, ale některé obrazy byly neskutečně obdobné. Repecitace byl dokonalý způsob jak udržet pozornost. Ale rozhodně nesouhlasím s jednoduchostí slov která jsi použila. Bylo to příliš suché. Celkový příběh byl opravdu příšerný. Ani ne tak kvůli tomu jak obrovské to bylo klišé, jako spíš kvůli závěru a slaboduchosti hlavní hrdinky. Bylo to přehnané, plné pseudoromantických projevů pohádkové lásky.
Zpět k formě. Souhlasím bylo to libné a slušné, myslím že umíš pracovat s dlouhým textem básně, ale chce si to vybírat jiné příběhy... Zkus něco neobvyklého, válka, současná politická situace, nebo třeba něco o dětské radosti, či šedých vzpomínkách. Zkus něco o čem se píše málo, třeba o lese, vědě. Nebo zkus zaexperimentovat a jako dívka napsat poserotickou báseň o mužích, nebo ódu na svalnaté tělo. Možná ti to příjde směšné, ale taková poezie se píše... tedy psali ji především muži v sedmnáctém století na ženy. (Ale v té době ženy básníků bylo pomálu). Nebo zkus extremismus, či radikalismus. Uvidíš že si získáš nevídanou pozornost a odemne obrovské uznání.
7,5/10

Kajuli: velmi pekne dakujem, potesilo ma to, som rada,ze sa ti to zapacilo... Tak trochu som si uvedomila, ze v tej basni je maly kusok mojho vlastneho pribehu..

O.o tak to byla nááádhera. A souhlasím s TwingaTrue napsala jsi to jakobys to sama zažila. Rozhodně TLESKÁM

Twingatrue: ďakujem veľami pekne, veľmi si toho cením... a dúfam, že toto neprežijem

Tak toto semnečekala wow opravdu krása je to dojemné a má to nápad jako by si to někdy prožila opravdu opravdu si myslímk že to je dobrá ne velice dobrá poezie.

Veľmi rada ťa opäť stretávam, moja drahá Vogel,

K tomu tématu - veľmi dobre si uvedomujem, aké je ohrané ale aj keď človeku často príde dosť zdramatizované, nelogické, tak som ho nejako nedokázala dostať z hlavy (možno to bude tým, že som v tom čase akurát dočítala tragického Hamleta :P).
A pri počúvaní jednej piesne sa mi proste začali do hlavy hrnúť rýmy, až som to nakoniec nemohla nechať tak...

ďakujem, som veľmi rada, že je to čitateľné . Pri písaní básní sa riadim výhradne citom, o nejakých veľkých skúsenostiach u mňa v tomto smere nemôže byť reč. Tú slohu som tam tak opakovala preto, že ju mám najradšej, bola prvá, ktorá mi pri písaní napadla (moje písanie je ako skladanie puzzle - tu ma napadne prvý verš tu zas posledný a na konci akurát tak môžem lúštiť )

Pripájam ešte jedno veľké ďakujem :)
Zatiaľ sa maj, užívaj si prázdniny plnými dúškami :))

Konečně se dostávám k slíbené čtenářské aktivitě...
Začnu tím nejhorším - námět mrtvé lásky dusící toho živého je hrozně ohraný, což by tak nevadilo - myslím, že víc jak na námětu záleží na jeho zpracování... Čímž se dostáváme k bodu dvě, zpracování totiž - voilá :D - skvělý, hlavně hned první verše

Zdalo sa, že aj kameň dýcha,
Taká bola táto noc tichá.

mě okouzlily...
No, sice nevím, jak moc se mi líbí takové dramatizování těchle témat - vždycky mám pak pocit, že je to všechno nastejno, jestli mě chápeš, moc dramatické a epické a stoprocentní pocity a prožívání, jejichž vrcholným zakončením je sebevražda - ano, je to... Je to moc podbízivé, ale přesto - přesto máš prostě takový dar to napsat tak příjemně, skoro až nenuceně, že mi to tu ani tolik nevadilo. Vážně. Prostě se to trochu liší, je to víc vkusné a míň kýčovité. Pro mě krásné.

Další věc - ta opakující se sloka, Dym a prach - Už len chradne - Hrôza a strach - Vie, že spadne... Úchvatná. Udělala jsi dobře, že jsi ji tam dala hned několikrát, hned to tu báseň ještě pozdvihne.

Dakujem ti velmi pekne, som strasne rada, ze ta moja basen zaujala... :)) :***

Úplne mi to husiu kožu naháňalo. Nemám rada dlhé básničky, väčšinou ma v polovici začnú nudiť, ale táto bola skvelá a pôsobila na mňa opačným dojmom. Keď skončila skoro som sa rozplakala. Je to krásne vyjadrenie citov a je to plynulé a nič tam nie je nútené. A tie rýmy sú dokonalé. Krásna básnička

Přidat komentář:

Nick:

Text: