OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Tajomstvá v tieňoch - Kapitola 3.



Tajomstvá v tieňoch - Kapitola 3.Sprisahanie?

Kapitola 3.

Ayana sa snažila všemožne upokojiť, ale z nejakého dôvodu sa jej to nedarilo. Keď sa pozrela naprieč miestnosťou, bolo jej jasné, prečo je taká neúspešná. Eric Border ju znervózňoval už len svojou prítomnosťou. Zhlboka sa nadýchla. Za posledných pár minút sa nepokúsil ju napadnúť ani zabiť, čo považovala aspoň a iskričku dobrého znamenia. Netušila, ako dlho mu to vydrží. Dúfala, že dostatočne dlho na to, aby presvedčila svoj mozog, že len tak prestať pracovať neprichádza do úvahy. A už vôbec nie v krízových situáciách.

„Rukou ti nepotrasiem, ak čakáš na to,“ zmohla sa nakoniec na odseknutie, ale  skutočný efekt toho gesta sa nedostavil. Hrozne sa jej pri tom triasol hlas.

Zodvihol ruky akoby sa vzdával. Nie, ani to nepomáhalo. „Ja ti skutočne nechcem ublížiť. Viem, že je ťažké mi veriť, ale nie som ten muž, ktorého vídaš na obrazovke.“

„Och, takže ty nie si fanatik, ktorý vydal všetky zákony o ilegálnosti čohokoľvek magického. A iste to nebola tvoja ruka, ktorá podpísala zákon o povolení zabíjať magické bytosti. A, samozrejme, nie si predseda najväčšej vyvražďovacej agentúry na celučičkom svete.“

Hnev. To bola odpoveď na navrátenie maličkých odleskov vlastného sebaovládania. Až toľko stačilo, aby prestala vyzerať ako rozklepaná sliepka. Aspoň sčasti. Teraz pôsobila ako pštros. Len si nájsť vhodný piesok, kde zabodnúť hlavu. Pri svojom šťastí si ešte spôsobí otras mozgu a najhoršie na tom bude, že sa nedokáže vyliečiť. Irónia jej života bola proste nesmierne zábavná.

„Chápem, že moje... ehm... verejné vystupovanie zo mňa nerobí práve dobráka, ale na človeku je toho viac než len to, čo vidíme na prvý pohľad.“

Tie svoje múdre rečičky si strč za klobúk, zavrčala v duchu. „Takže v skutočnosti ťa naklonovali a to, čo vidíme na obrazovkách, je tvoje diabolské dvojča, ktoré sa snažíš celé roky chytiť.“

„Nie, som to ja. Pravý Eric z mäsa a krvi.“

„Tak potom prepáč, stále ma neteší, že ťa spoznávam. Ty by si asi tiež nebol nadšený, keby si sa osobne spoznal s niekým, kto sa ťa v nasledujúcej minúte pokúsi zabiť.“

Netušila, kde sa to v nej bralo. Jej ústa sa najskôr odpojili od zvyšku jej tela a spoločne s hlasivkami sa ju snažili dostať do ešte väčšieho problému. Čo na tom, že si práve teraz všimla poodchýlené dvere. Prisahala by, že ešte pred chvíľou boli zatvorené. Zažmurkala, ale scéna sa nezmenila. Žeby prievan? Ale v miestnosti bez okien to asi nebolo pravdepodobné.

Teraz by to len mohla využiť vo svoj prospech a utiecť odtiaľto. Hoci nemala potuchy, kam by mala ísť. Dopekla, nevedela určiť ani len to, či sa stále nachádza na tom istom svetadiele. Tak tam proste stála ako stĺp. V duchu si pogratulovala k neschopnosti. Ospravedlnila to tým, že chcela vedieť, čo s ňou plánoval urobiť.

Zatrepala hlavou a sústredila sa na jeho tvár. Nepredstavovala si ho takého mladého. Vyzeral maximálne na dvadsať päť, ale na verejnej scéne pôsobil viac ako tridsať rokov. Musel mať aspoň päťdesiat rokov. Plastické operácie boli mocné, ale žeby až tak...

„Pokúsi zabiť...“ zvolal nechápavo a tak trochu pobúrene. Pri jeho tóne sa strhla. Urazila ho snáď nejako? „Ja ti nechcem ublížiť!“

„Tak prečo si ma sem priviedol? Ak dúfaš, že si zo mňa urobíš laboratórneho potkana, tak na to zabudni. To sa radšej sama obesím, než by som to mala znášať.“

No jasné, celá žhavá zomrieť! Určite sa niekde udrela do hlavy. Zvláštne sa jej v nej točilo. Akoby.... Nie, to nebolo možné. Okrem nich dvoch predsa v miestnosti nikto nebol. Alebo áno? Lenže dvere vyzerali byť opäť pevne zatvorené a to sa od nich odvrátila len na niekoľko sekúnd. Očividne si potrebovala sadnúť.

„Takto som ti to nepredstavoval... Ja ti naozaj netúžim ublížiť. V skutočnosti potrebujem tvoju pomoc.“

Zamračila sa na neho. Jej obavy sa potvrdili. Skutočne hľadal výlučne niekoho s jej schopnosťami. Žalúdok sa jej niekoľkokrát pretočil, predviedol tak doteraz nepomenované saltá a piruety.

Privrela oči. Miestnosť sa s ňou začala krútiť. „A prečo potrebuješ moju pomoc? Máš nejakého zatúlaného psa, ktorého doktori odmietli ošetriť?“

Videla, ako Eric otvoril ústa, aby niečo povedal, ale potom ich zavrel. Miesto toho sa spoza nej ozval hlas, ktorý nikdy predtým nepočula. Bol hlboký a tak trochu pripomínal vrčanie. Alebo len dotyčný dlho kričal a jeho hlasivky ho za to nenávideli.

„Tak toto je ona?“

Jeho slová ju prekvapili. Bleskovo sa otočila na päte, aby si prezrela dotyčného, ale nedostala na to príležitosť. Zahliadla len čierny plášť. A hneď po tom do nej silou obrovského nákladiaku nabúrala bolesť taká mocná, až pripomínala smrteľné muky. To, čo jej doteraz motalo hlavu, sa začalo pokúšať o nadvládu nad jej telom.

Zalapala po dychu a natiahla ruku pred seba v márnej snahe o niečo sa zachytiť. Zlyhala ešte skôr, ako sa vôbec rozhodla konať. Akoby sa znásobilo všetko, čo ju zachvacovalo pri pacientoch. Snažila sa držať, hlavne s ohľadom na to, kde bola. Ale nedokázala to. Nesmierne muky prešli jej telom ako horúce plamene, olizovali jej pokožku a všetko menili na popol. Do temnoty upadla skôr, ako tie ohne stihli vyhasnúť.

***

Shade takmer prevrátil očami. Vývoj situácie mal očakávať, ale že to prebehne tak rýchlo, to netušil. To dievča mohlo byť vďačné, že doteraz vôbec prežilo. A to na ňu vypustil len časť z toho, čo sa v ňom posledné roky skrývalo.

Keď sa jej za tvorili oči a vybrala sa na stretnutie s podlahou, rozhodol sa odvrátiť katastrofu. Zachytil ju a vyhodil si ju do náručia. Nevážila viac ako malá myš a navyše ju bude mať na očiach. Nepotreboval, aby sa prebudila a uhryzla ho. To by bolo veľmi nepraktické. Nehovoriac o tom, že podobné správanie ho veľmi unavovalo.

Eric si odkašlal. „Neviem, či ti mám poďakovať, že si sa vôbec rozhodol ukázať, alebo ti nadávať za to, čo sa práve stalo.“

Pokrčil plecami. Jeho názor mu bol ukradnutý. „Ty máš šťastie, že ťa vôbec beriem vážne. Po všetkých tých falošných podozreniach si ma začínal unavovať. Ale keď si tvrdil, že bol niekto taký šialený, aby ti zachránil zadok, musel som sa prísť pozrieť. Očividne včas.“

Pristúpil k nemu, ale ďalší jeho postup zastavil jediným pohybom ruky. Netušil, či sa dokáže natoľko ovládnuť, aby mu nespôsobil ďalšie zranenia, ktoré by tá maličká musela vyliečiť. Nebol taký krutý, aby ju ďalej vysiľoval. Podľa štádia zafarbenia kruhov pod jej očami usudzoval, že sa už dlho poriadne nevyspala. Navyše bola vydesená. Niečo v ňom to chcelo zneužiť, ale ovládol to nutkanie.

„Nedúfal  som, že niekto z nich ešte žije.“

Neochotne prikývol. On o tom pochyboval už... nevedel rýchlo spočítať roky, ktoré ubehli. Ale bolo ich príliš veľa. „Je napol človek.“

Netušil, ako dlho žila, alebo čo mala ešte pred sebou, ale jej duša bola smrteľná a žiarila viac ako obyčajná ľudská. Smrteľníci boli tak trochu matní. A tí, ktorí sa v jeho blízkosti vyskytovali, v nej neboli dosť dlho na to, aby ten jav podrobnejšie preskúmal.

„Ak je naozaj polovičná, vysvetľovalo by to, ako je možné, že ešte stále žije. Jej schopnosti sa budú trochu líšiť.“

Shade zodvihol obočie. Pod kapucňou, ktorú mal zarazenú v očiach tak, aby mu bolo vidno len ústa, to nebolo možné rozpoznať. „Bohvie, koľko rokov sa skrýva a ty sa ju behom niekoľkých minút pokúsiš vydesiť na smrť. Čo si jej vlastnej povedal? Alebo ju tak vydesilo to, že si jej vysvetlil, kto je?“

„Pokúsil som sa o to, ale nech som robil čokoľvek, len ju to viac zneistilo. Žije v utkvelej predstave, že tu vraždím ľudí a porciujem ich na maličké kúsky.“

„Zvláštne, prečo by si niečo podobné myslela?“

Eric ho spražil pohľadom. „Svoju múdrosť si nechaj pre seba, veľmi sa teším na to, ako sa tejto úlohy zhostíš ty.“

„Určite lepšie ako ty.“

Opäť sa na ňu zadíval. Udivovalo ho, že bola nažive. Vyzerala tak krehko, akoby sa mala rozpadnúť, keď zafúka silnejší vietor. Cítil sa takmer previnilo za to, na aké miesto ju berie, ale nemal na výber. Ak sa Eric nemýlil, a tentoraz bolo jasné, že má pravdu, bude ju potrebovať. A pre všetkých zúčastnených bude lepšie, keď ju upracú niekam veľmi ďaleko. Aby sa ju niekto nepokúsil oslobodiť. Nemienil ju len tak nechať odísť.

„Videl ťa niekto?“

Neodpovedal, len sa oprel kolenom do cípu plášťa. Bol taký vysoký, a to dievča také drobné, že sa o ňu ani len vzdialene neobtrel. Kútikom oka zazrel, ako sa temná látka vzniesla do vzduchu.

To maskovanie nosil len zo zvyku. Kedysi mu prepožičiavalo viac ako len zdanie anonymity. Pred rokmi stačil ľuďom jediný pohľad na jeho siluetu, aby si domysleli, kým bol. Teraz všetci zabudli, hoci jeho misia pretrvávala. Mal by kvôli tomu cítiť vďačnosť, ale miesto toho ho zachvacovala únava.

Pohodil smerom Ericovým smerom. „Vie niekto, že je tu?“

„Nie,“ rezolútne pokrútil hlavou. „Vojaci sa nebudú pýtať, som ich veliteľ. Proste budú predpokladať, že je mŕtva alebo zavretá v laborke. Tí magori v tribunáli sú príliš opití mocou, aby sa vôbec zaujímali o to, čo robím. Máme voľný prechod.“

Stroho kývol. „Postaraj sa o to, aby to tak aj ostalo.“

Otočil sa na päte a na chvíľku premýšľal o najvhodnejšom spôsobe cestovania. Nemal v pláne len tak si vykračovať po verejnosti. To by sa rovnalo nakreslenia si terča na čelo a napriek všetkému, čo sa teraz dialo, nemal samovražedné sklony.  Mal povinnosti, ktoré nemohol len tak zavesiť na klinec. A to bez ohľadu na to, kým bol v skutočnosti a aké mal sklony.

Eric mal veľké šťastie, že s tým nemusel bojovať. Na Shadeovi sa príroda vyhrala viac ako na komkoľvek inom. Ale nebol taký márnivý, aby mu na tom záležalo. Jeho manželkou bola povinnosť a o zvyšok sa postará Celeste.

„Kde ťa nájdem?“ spýtal sa Eric, čím na seba opäť  upútal jeho pozornosť. Vrhol po ňom zlostný pohľad. 

„Celá táto situácia je tak trochu netradičná, ak si si nestihol všimnúť, takže sa nemôžem zdržovať tým, že budem postupovať tak, ako pri ostatných, ktorých si chytil.“ Zhlboka sa nadýchol. Vedel, že svoje slová raz oľutuje. „Zoberiem ju k sebe.“

Doľahol k nemu tichý smiech. „A mňa si obvinil z toho, že ju desím.“

Zavrčal a dal voľný priechod svojim dlho potlačovaným inštinktom. Vnímal, ako Eric o niekoľko krokov  u stúpil, ako pred seba zodvihol ruky. Obaja vedeli, že kedy sa rozhodol úplne sa nechať pohltiť svojou podstatou, nič by mu nepomohlo. Jeho sebaovládanie síce zažilo už aj lepšie dni, ale aj horšie. Tentokrát sa držal niekde v zlatom strede.

„Nebudem brať ohľad na jej jemnocit, to v sebe nemám. Rátal si s tým už v momente, keď si mi zavolal, aby som po ňu prišiel. Pretože vieš, že sa o ňu postarám lepšie ako ty. Navyše ak by ju tu niekto objavil... naše plány by stroskotali.“

Erik si odfrkol. „Som rád, že si nestratil nič zo svojho šarmu.“

Pokrútil hlavou a chvíľu uvažoval, ako má vlastne reagovať. „Na tieto doťahovačky nemáme čas. O pár minút môže byť neskoro.“

Jeho hlas presne do bodky korešpondoval s tým, čo prežíva. Bolo v tom viac ako nikdy nekončiaca povinnosť. Všetci sa potrebovali navzájom. Síce to neznamenalo, že sa mu to musí páčiť, ale dokázal rešpektovať Ericovo poslanie. Iba on dokázal urobiť to, čo Shade nikdy nebude môcť urobiť. Kedysi ho to štvalo, teraz proste rezignoval.

„Ako...“ Nedovolil mu dokončiť otázku.

„Nepýtaj sa.“

Túto takzvanú hru veľmi dobre poznal. Shade vedel, na čo sa chce Eric spýtať v momente, keď otvoril ústa a takisto obaja vedeli, že odpoveď poznajú až veľmi dobre. Obaja. Ale napriek tomu sa o to Eric neprestal pokúšať. Vytáčalo ho to. Možno si už mal zvyknúť.

„Tváriš sa, akoby ti na tom nezáležalo.“

Prebehol ho mŕtvolne prázdnym pohľadom. Opäť aspekt jeho osobnosti, ktorý skryla kapucňa. „Váž svoje slová a uvedom si, o čom tu hovoríme. Riskujem všetko len tým, že sa tu práve teraz producírujem a dobre to vieš. Nenúť ma porušiť prísahu, ktorú som zložil.“

Eric v sebe nemal ani toľko slušnosti, aby vyzeral vydesene. Ale presne tak sa mal teraz cítiť. Nie preto, že sa ho snažil zastrašiť, ale skôr kvôli faktu, že svoje slová myslel smrteľne vážne.

„Ako to tam vyzerá?“

On sa proste musel spýtať. „Tak, ako vždy. Hotový blázinec. Ale nič, čo by som nezvládol,“ klamstvá, samé klamstvá, „som na to zvyknutý. Ale táto tu... Budem potrebovať aspoň jeden pár rúk navyše. Keď si to tu dostatočne dobre zariadiš, nájdi ma. Pomôžeš mi s touto maličkou.“

Nemohol si dovoliť čokoľvek ponechať na náhode. Umlčal svoje svedomie, keď sa opäť zadíval na malú postavu, ktorá mu spočívala v náručí. Bola taká drobná, že skôr pripomínala bábiku zo starých čias, keď sa všetci mohli slobodne hrať.

A bez ohľadu na to, ako krehko pôsobila, čakala na ňu nesmierne ťažká úloha. Ale o jej následkoch radšej pomlčí. Na krátku sekundu zvažoval myšlienku, že to všetko predsa len hodí na Erica. Vzápätí to zamietol. Obaja mali svoje vlastné problémy. Len tie Ericove boli viac... svetské.

Eric si odkašlal. Mal by s s tým zájsť k doktorovi, aby sa z toho nestal nejaký zlozvyk. „Volá sa Ayana, ak by ťa to zaujímalo.“

Shade sa zarazil. Myslel si, že až ku konečnému zoznámeniu nedošli, ale potom si uvedomil, s kým sa to vlastne rozpráva. Na svete neexistovalo nič, čo by sa Eric Broder nedokázal dozvedieť. A stačilo mu len lusknúť prstami. Ostatní sa vždy išli pretrhnúť od toho, aby mu ponúkli pomoc. Prekliaty Eric.

„Je proste jednoduchšie nepoznať jej meno,“ skonštatoval nakoniec a tým pre neho celý tento rozhovor skončil.

Na chvíľku sa sústredil a úplne pri tom ignoroval Erica aj jeho pokusy o protesty. Rozhodol sa odtiaľto odísť rovnakým spôsobom, ako sem prišiel. Nebol človek, aby si užíval chôdzu, takže využil vlastné dopravné prostriedky. A pritom bol nesmierne vďačný, že tá maličká je stále v bezvedomí. V opačnom prípade by svojim konaním riskoval jej pošramotený žalúdok.

Keby tak mohol tvrdiť, že to je jediné, čo jej v jeho prítomnosti hrozí.

Kapitola 2. ¦¦ Kapitola 4.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Tajomstvá v tieňoch - Kapitola 3.:

6. Perla přispěvatel
04.03.2017 [1:00]

PerlaJa som zmätená že totálne z tohto tu cítim nejaký prúser, ale poviem ti, že to tajomno mi celý čas pripomínalo Cruel Beauty.... neviem prečo, no malo to taký nádych tajomna spojenho s temnotou a proste.... nech sa Ayana zobudí! Emoticon Som si istá, že ak by bola pri svojej sile, dokázala by niečo podniknúť, istotne bude badass. Emoticon
A kto to je ten Shade? Je dosť interestingujúci... Emoticon
Kapitola bola úžasná, drahá. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. LiliDarknight webmaster
24.05.2015 [21:24]

LiliDarknightViolet, občas je písanie komentárov ťažké, takže to chápem. Som rada, že sa ti kapitola páčila a ďakujem za komentár. Emoticon

4. Violet přispěvatel
24.05.2015 [21:10]

Violetpáni musím ti povedať že táto kapitola ma dostala Emoticon Emoticon pardon že nistíham písať komenty ale skusím ti to vynahradiŤ Emoticon Emoticon

3. LiliDarknight webmaster
24.05.2015 [20:00]

LiliDarknightTrisha, ďakujem za komentár a za chyby sa neospravedlňuj, teraz mi pripomínaš mňa, keď sa snažím písať na dotykovom displeji. Emoticon Čo sa týka samotného príbehu... je pravda, že toto je len začiatok. Však ma poznáte, nie? Emoticon

2. Trisha přispěvatel
24.05.2015 [18:49]

TrishaSorry za chyby som na mobile a blbo sa pise.

1. Trisha přispěvatel
24.05.2015 [18:47]

TrishaSuper kapitolka. vidim, ze sa nezapries a zas vswrko zamotas najbiac ako sa lem da a az niekde v strede zacnes s vysvetlovanim... tato vast bola skvela. Zaujimava a zacinam mat o nu strach. tesim sa dalej!!!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!